e nemocnice v Košiciach-Šaci MUDr. Ján Babik, CSc., považuje za zázrak už to, že chlapec ťažké popáleniny v roku 1962 vôbec prežil. "Podľa štatistík z roku 1971 sa úmrtnosť v podobných prípadoch pohybovala až na hranici 90 percent," hovorí.

V tom čase sa využívala plastika, ktorú dnes nahradili podstatne modernejšie postupy. Pravdepodobnosť prežitia ťažkých úrazov je dnes podstatne vyššia. Prelomové boli 70. roky, keď sa začalo využívať tzv. dešokovanie. Väčšina popálených totiž umierala na následné šokové stavy. Rovnako prelomové bolo zavedenie antibakteriálnych postupov pri liečbe. Postihnutá koža totiž zväčša nebola schopná odolávať infekciám, čo spôsobovalo mnohé problémy. Prevratné postupy sa uplatňujú aj v oblasti liečby jaziev či transplantácií kože. Umelú kožu možno dnes vyrobiť aj v skúmavkách.

Podľa MUDr. Babika rovnako dôležitý ako liečba je aj proces doliečovania. Niekedy trvá roky. Keďže popáleniny patria k najťažším úrazom, je nevyhnutné, aby pacienta dlhodobo sledovali. Aj preto klinika v Košiciach pristúpila k myšlienke organizovať detské rehabilitačné tábory. Tam s postihnutými deťmi nielen cvičia a pomáhajú im zvládnuť prípadné psychické problémy, ale určia aj ďalšie liečebné postupy, prípadne nevyhnutné chirurgické zákroky. Keď sa takéto stavy zanedbajú, hrozia totiž vážne zdravotné komplikácie. (eta)