Potom čo v roku 2000 podľahol Bushovi demokrat Al Gore, zmizol z verejného života. Vrátil sa do svojho štátu Tennessee, nechal si narásť briadku a začal pohodlný domácky život učiteľa politológie. Taký pohodlný, že s manželkou Tipper napísal knihu o rodinnom živote nazvanú Duch rodiny. V roku 2002 síce Gore pohrozil, že sa do politiky vráti, ale znovu ustúpil do tieňa, z ktorého vychádza zriedka.
Porážku v roku 2000 bolo ťažké prijať a rozhodlo ich až prepočítavanie hlasov na Floride. V zložitej situácii je aj Kerry, ktorý sa ešte počas hlasovania mohol tešiť z komentárov analytikov, čo mu vzhľadom na veľkú účasť voličov prorokovali úspech.
Stiahne sa Kerry do hôr a bude si lízať rany v depresiách?
Nie, tvrdí britská politická psychologička Helen Hasteová. "Pre politikov je to profesionálna záležitosť. Ako politik stále čelíte víťazstvám a prehrám," vysvetľuje.
Psychológ Simon Meyerson si myslí, že politici sa bránia sklamaniu tým, že si vytvárajú dve osobnosti. "Jedna z ich tvárí môže žiariť úsmevom a v druhej majú úplne iný výraz. Výsledkom je, že neupadajú do veľkých depresií, keď prehrajú. Iba sa pretvoria, vybudujú si novú osobnosť."
BBC priniesla aj príbeh Neila Kinnocka, asi najväčšieho britského outsidera, ktorý sa po zdrvujúcej porážke dokázal vrátiť. V roku 1992 vyhral John Major pre konzervatívcov voľby, napriek tomu, že favoritom bol do poslednej chvíle Kinnock. "Bol úplne zničený. Vzal na seba všetky starosti o britskú spoločnosť, zvlášť o chudobných, ktorí podľa neho počas vlády Margaret Thatcherovej živorili. Mrzelo ho, že budú ďalej trpieť v rovnakom systéme, pretože on prehral voľby," hovorí autorka jeho životopisu Eileen Jonesová.
Kinnock sa však pozviechal, začal sa objavovať v televízii a prispieval do debát v novej úlohe radového poslanca. Do troch rokov získal kreslo v Európskej komisii a nedávno prijal miesto v Snemovni lordov. "Hoci vo voľbách prehral, Briti ho majú radi a po hlasovaní sa stal ešte populárnejším", hovorí Jonesová. (čtk/bbc, r)
