BRATISLAVA - Talianska spoločnosť Enel môže ďalej rokovať so Slovenskom o kúpe väčšinového balíka akcií v Slovenských elektrárňach. Enel totiž prijal podmienky slovenskej strany, ktoré mu vláda stanovila ako kľúčové. "Neznamená to však, že prijatím našich podmienok zo strany Enelu sa automaticky eliminovali aj ostatné významné otvorené problémy," citovala agentúra TASR privatizačného poradcu Petra Mitku.
Minister hospodárstva momentálne verí, že sa s Enelom dohodne. "Zaznamenávame stále väčší pokrok pri rokovaniach. Ja osobne už začínam byť optimistom, že do konca budúceho týždňa to dokončíme," povedal Rusko.
Rokovania môžu trvať najviac do budúceho štvrtka po tom, čo vláda v stredu súhlasila s predĺžením rokovaní o jeden týždeň. Ďalšie predĺženie už nebude možné, keďže platnosť predložených ponúk na kúpu elektrární sa končí 21. novembra. Slovenská strana podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Maroša Havrana nemá záujem o predĺženie ich platnosti.
Talianskeho investora prinútili zrýchliť rokovania tri podmienky, ktoré mu stanovila vláda ako ultimatívne. Čoho sa týkali, ministerstvo tají. "Všetky podmienky zverejníme po tom, ako sa transakcia definitívne uzavrie," odôvodnil hovorca rezortu hospodárstva.
Podľa informácií SME jeden z mŕtvych bodov rokovaní s Enelom bola otázka garancií riešenia zadného palivového cyklu. Slovensko údajne požadovalo záruku Enelu, že za prípadný deficit v štátnom fonde na likvidáciu jadrových zariadení, nebude zodpovedný štát. Štátny fond pre likvidáciu jadrovoenergetických zariadení je jediným zdrojom financovania likvidácie dosluhujúcich elektrární a vyhoreného paliva. Na likvidáciu v súčasnosti platia elektrárne a ročne do fondu odvádzajú asi 2,6 miliardy korún. Ak by ich budúci vlastník príspevky neplatil, deficit fondu by sa ešte viac prehĺbil.
Dôvodom schodku je, že fond sa začal tvoriť neskoro - až v roku 1995, kým prvá jadrová elektráreň začala prevádzku v roku 1972. Neplánové výdavky pohltila aj havarovaná bohunická elektráreň A1, ktorá na svoju likvidáciu počas krátkej životnosti nestihla "zarobiť". Pri súčasnom tempe tvorby štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení sa peniaze minú už v roku 2039.
Ministerstvo hospodárstva navrhovalo tento problém čiastočne riešiť tým, že náklady na likvidáciu premietne do cien elektriny. Takmer 90-miliardový deficit totiž nechcel na svoje plecia zobrať žiadny investor v elektrárňach.
(tc)
