Vysokoškoláci, ktorí končia školy, sú nabití teoretickými vedomosťami, skutočná prax je však pre nich prekvapením. "Nazval by som to hard a soft. Hard, to sú teoretické poznatky, ktoré majú naši študenti naozaj namakané, ak ich porovnám so študentmi z iných krajín," hovorí personálny manažér Pivovaru Šariš Martin Perun.
Medzery však podľa neho majú v tzv. mäkkých zručnostiach - soft skill. "Vysoké školy absolventov vôbec nepripravujú na to, že budú žiť v nejakých medziľudských vzťahoch, že budú riadiť pracovníkov, komunikovať s podriadenými."

Aj preto sa podľa neho stáva, že keď vojdú do praxe, zažívajú doslova šok. "V skriptách majú nejakú schému, v reáli úplne iný stroj," hovorí.
Externí študenti Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, ktorí popri štúdiu už v školstve pracujú, nám povedali, že ich na fakulte učia staré poznatky. "Učia nás napríklad pracovať s pomôckami, ktoré sa na školách dávno nepoužívajú - mohli by ste ich rovno vyhodiť, a nenarobili by ste žiadnu škodu," hovorí študentka zo stredného Slovenska. "Preberáme napríklad aj množiny, hoci tie sa už na základných školách neučia. A za toto všetko, čo vôbec nebudem potrebovať, si ešte aj platím!" hnevá sa.

Pri štúdiu práva sa zase kladie zbytočný dôraz na dejiny, hoci budúci právnici by tiež radšej využili prax na súdoch či v právnických kanceláriách.
Mnohé podniky si preto vyberajú študentov už počas štúdia a pripravujú ich na skutočnú prax.

Učia sa vysokoškoláci zo skrípt, ktoré zodpovedajú moderným trendom alebo sa učia staré teórie? Vydávajú vysoké školy nové skriptá, či na to nemajú peniaze? Ktorá vysoká škola vyprodukovala najviac nezamestnaných a ktorá najmenej?
Plus niečo tom, že riaditelia stredných odborných škôl majú k maturite po novom vážne výhrady a čo na ne hovorí ministerstvo školstva.

Dočítate sa v utorok, v denníku SME.