Mladí Slováci prijímajú imigrantov najneochotnejšie v porovnaní s európskymi rovesníkmi. Vyplynulo to z prieskumu Mládež a európska identita, ktorý sa v Európskej únii uskutočnil na podnet Európskej komisie. Anketári oslovili aj 397 Bratislavčanov vo veku 18 až 24 rokov, o ich názoroch a obavách Slovákov z cudzincov sme sa rozprávali s BARBAROU LÁŠTICOVOU z Kabinetu výskumu biologickej komunikácie SAV.
Z čoho pramenia obavy Slovákov z cudzincov?
"V psychológii existujú viaceré teórie, prečo sa ľudia boja cudzincov. Biologická hovorí, že ľudia majú tendenciu brániť svoj druh a teritórium. Toto vysvetlenie podľa mňa nie je prijateľné, lebo strach legitimizuje. Ďalšie hovorí, že deti, ktoré rodičia silno kontrolovali a museli potláčať prejavy agresivity voči rodičom, majú tendenciu na nepriateľstvo voči autoritám, ktoré sa prenáša na slabšie objekty, čo možno beztrestne napádať a diskriminovať. Vysvetľuje to však individuálne faktory. Sociokultúrne vysvetlenie hovorí, že v niektorých oblastiach majú ľudia viac predsudkov, v iných sú otvorenejší v súvislosti s tým, aká tu vládne norma, podmienená aj historicky. Na Slovensku je napríklad spoločensky celkom prijímaná diskriminácia Rómov. Situácia reálneho konfliktu zase vysvetľuje nepriateľstvo voči cudzincom, ako súťaž o zdroje, ľudia majú pocit, že imigranti by mohli ľudí obrať o pracovné miesta, sociálne dávky, miesta pre deti v škôlke. Výskumy ukazujú, že kde je zlá sociálno-ekonomická situácia, je viac predsudkov."
Obavy Slovákov sa však vysvetľujú aj historicky, za socializmu sme boli izolovaní, nemáme skúsenosti s cudzincami.
"Hypotéza kontaktu hovorí, že keď niečo odlišné nepoznáme, tak sa toho obávame, keď s tým však žijeme, máme tendenciu vytvárať si pozitívnejšie vzťahy, alebo to aspoň reálnejšie hodnotiť. Chýbajúca skúsenosť s inakosťou môže byť zdrojom predsudkov. Nepreukázalo sa to úplne, v prípade Rómov vidíme, že dlhodobý kontakt nestačí. Predsudky pomáha prelomiť nielen kontakt, ale aj to, ak ľudia začnú na niečom spolupracovať."
Slovensko sa tvári ako kresťanská krajina, nebije sa to s petíciami proti deťom utečencov?
"Je to trochu farizejské kresťanstvo, na jednej strane by sme mali pomáhať druhému, no na druhej strane je tu skupina, ktorá sa cíti ohrozená, tak v prvom rade pomáha sama sebe, čo je pochopiteľné."
Skúmali ste obyvateľov európskych miest, Bratislavčania sú najmenej ochotní prijať cudzincov. Ostatné regióny by asi dopadli horšie?
"Pýtali sme sa, akých imigrantov by prijali do krajiny bez obmedzení, či cudzincov z Európskej únie, alebo z európskych krajín, ktoré nie sú členmi únie a prichádzali by sem pracovať, či ľudí z neeurópskych krajín, alebo žiadateľov o azyl. Bratislavčania majú tendenciu prijímať bez obmedzení občanov únie, lebo sú "dobrí imigranti", ktorí nám nechcú nič "zobrať", skôr prinášajú, a potom azylantov, lebo k tým treba byť dobrí, je to morálna povinnosť. Aj voči občanom únie však boli Bratislavčania reštriktívnejší, prijalo by ich oveľa menej mladých ako v iných mestách. V iných regiónoch by bol pravdepodobne rozdiel, ak berieme do úvahy hypotézu, že Bratislava je oproti nim multikultúrnejšie mesto."
Aké by boli rozdiely medzi generáciami, mladší majú skúsenosti, viac cestujú...
"Vo Francúzsku robili prieskum v rodinách, ukázalo sa, že otvorenejší multikulturalizmu sú mladší a vzdelanejší. Mladí, ktorí cestujú, sú otvorenejší, ale nestačí ísť na dovolenku do Chorvátska. Tiež záleží, aké skúsenosti s cudzincami nadobudnú."
V prieskume si veľa ľudí spájalo imigrantov s Rómami.
"Ak človek niečo nepozná, hľadá analógie, Rómovia slúžia ako analógia, ako zaujať postoj k neznámemu. Predsudky a stereotypy umožňujú zjednodušovať náš svet a redukujú neistotu. V našom prieskume tí vzdelanejší reflektujú svoje predsudky voči Rómov, ale vďaka vzdelaniu vedia zaujať racionálnejší postoj - je to nesprávne, ale nemôžem sa toho zbaviť, zatiaľ čo menej vzdelaní berú to, že Rómovia sú leniví a nechce sa im pracovať, ako fakt."
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
