ého úradu s tlmočníkmi.
Osemnásťročný Mamadou-Ba zo Senegalu vie trochu po anglicky a francúzky. Lámavo vysvetľuje, že zo Senegalu odišiel v júni. Peniaze pre prevádzačov našetril brat, ktorý už dávno utiekol do Talianska. Keby bolo peňazí viac, utekal by cez Španielsko, keďže ich bolo málo, musel cez Turecko, v kamióne. V Senegale zostali jeho sestry a mama, otca zabili pre etnickú príslušnosť. Mamadou-Ba tvrdí, že Slovensko je krásne a ľudia sú veľmi milí. Zistil to, keď sa bol pozrieť v Brezovej a predavačka sa s ním snažila pozhovárať všetkými jazykmi, na ktoré si spomenula.
Sestry Halida (22) a Diliara (17), ktoré s rodičmi a piatimi súrodencami utiekli z Kirgizska, hovoria dobrou českoslovenčinou. Dva a pol roka boli v Česku, keď nedostali azyl, prišli na Slovensko. Diliara sa učí za kaderníčku, Halida za krajčírku. Všetkým, čo sa utečencov boja, odkazujú: "Táboroví ľudia sú v pohode." V každej národnosti sú podľa nich zlí a dobrí a aj oni si o Slovákoch "občas prečítajú, že kradnú a bijú sa".
Rovnako, ako sa utečencov boja Slováci a vytláčajú ich do hôr, boja sa aj Diliara a Halida. Tábor v Brezovej je v lese, asi dva kilometre od mesta. Ak sa chcú dostať na autobus do školy, musia každé ráno ešte za tmy ísť samy cez les. Boja sa ľudí a psov.
Tábor v Brezovej vznikol, keď sa začala vojna v Juhoslávii. Vtedy všetci chápali, že treba pomôcť "slovanským bratom". Keď sa vojna skončila, tábor zostal. "Takmer po desiatich rokoch vieme hodnotiť - obavy sa nepotvrdili, nemali sme nijaké neobvyklé krádeže, bitky," povedal Eduard Strapatý z miestneho úradu. Miestni sa už neboja, dnes do tábora vozia jablká, oblečenie či bicykle po deťoch. (haj)
