Poprad iniciatívne navrhol ministerstvu budovu pre deti utečencov v inej obci - v Štôle, v bývalom liečebnom ústave. Štôla to odmietla, bojí sa, že to ovplyvní turistický ruch. FOTO - VLADIMÍR SETTEY
V štyroch slovenských mestách obyvatelia odmietli stavbu detského domova pre mladých utečencov, ktorí prichádzajú bez rodičov. Všetci pritom tvrdia - nie sme rasisti, chápeme, že problém treba riešiť.
Každý má aj návrh ako - popradský poslanec Marián Bystrý hovorí, že je zbytočné prevážať utečencov do vnútra Slovenska. Lepšie je ich podľa neho nechať v prázdnych kasárňach pri východnej hranici, kde sú "silové zložky, ktoré by zasiahli, keby bolo treba". Prednosta obvodného úradu v Poprade Milan Baran si myslí, že umiestniť domov do centra mesta nie je dobré, lebo by deťom chýbal výbeh do prírody a lákali by ich automaty a herne.
Obec Štôla pri Vyšných Hágoch domov odmietla, pretože je "bránou do Vysokých Tatier" a domov by spôsobil "stagnáciu" turizmu. Starosta Štefan Rusnák navrhuje umiestniť domov niekde, kde je vyššia nezamestnanosť.
Trenčania, ktorí sa podpísali pod petíciu proti domovu, si občas protirečia - jeden navrhuje nájsť prázdnu školu v meste a neinvestovať do rekonštrukcie starej horárne, Ľubica Samáková, ktorá podpisy zbierala, sa detí bojí a dala by ich ďalej od obydlí, jej manžel zase tvrdí, že horáreň pri časti Trenčína - Hornom Orechovom, nie je dobré miesto, lebo je ďaleko od centra, v okolí nie je krčma ani obchod, autobus sem chodí iba dvakrát predpoludním a dvakrát po.
Na poznámku, že nájsť miesto je ťažké, všetci chápavo prikyvujú. Ivan Samák zažartuje - asi to musí byť niekde mimo zemegule.
Poslanec myslí na voličov
Vybudovať domov pre deti utečencov sa Slovensko zaviazalo pri vyjednávaniach s Európskou úniou. Hľadať miesto musí ministerstvo práce. Veľa energie však zatiaľ nevydalo.
Poslanci každého vyhliadnutého mesta a občania, ktorí sa podpísali pod petície, hovoria, že vlastne vôbec nevedia, o aký domov a akých utečencov ide. Nikto sa s nimi nestretol, nikto im nič nevysvetlil.
Najskôr sa uvažovalo o budove vo Veľkom Bieli, potom si ministerstvo spomenulo na svoju budovu v centre Popradu. Miestni poslanci nápad okamžite odmietli. Na februrárovom zastupiteľstve ho oznámil primátor a nezávislý poslanec Bystrý okamžite predložil uznesenie, že mesto s výstavbou v intraviláne nesúhlasí. Ani jeden poslanec nenamietal.
Bystrý hovorí, že vopred odhadol, že občania by nesúhlasili. Úlohou poslancov je podľa neho najmä chrániť záujmy voličov. Rovnako ako starosta Štôly hovorí, že ide najmä "o pubertiakov, teda najhorší vek, čo poznáme podľa seba".
Poprad ponúkol ministerstvu budovu práve v inej obci - v Štôle. V areáli bývalého liečebného ústavu chátrajú tri budovy. Dve už kúpil súkromník, vraj na hotel, tretiu nepredali, lebo si na ňu robí reštitučné nároky urbariát. V nej mal byť utečenecký domov. "Dopočuli sme sa o tom v rádiu, hneď sme išli za starostom, že dúfame, že nebude súhlasiť," hovorí obyvateľka Jana Becková. Dôvod? "Prídu so všelijakými chorobami, pustite si potom decká, aby behali voľne po dedine."
Ministerstvo teda uvažovalo o budove pri Kuneráde v žilinskom kraji, no od nápadu "odstúpilo" - bolo by to drahé. Potom trenčiansky úrad práce navrhol využiť horáreň v časti Horné Orechové. Občania začali podpisovať petíciu, v Trenčíne sa však našli prví poslanci na Slovensku, ktorí súhlasili. "Trenčín raz bude na to zriadenie hrdý," vyhlásil viceprimátor Anton Boc.
Nikto sa s nami nerozprával!
Trenčianski poslanci sa s nahnevanými občanmi minulý týždeň stretli. Na veľa otázok však nevedeli odpovedať.
Sociologička Barbara Lášticová hovorí, že práve poslanci a iné miestne autority, napríklad farári, majú byť tí, ktorí u ľudí búrajú predsudky. V tomto prípade však mali najskôr sami poslanci vedieť, o čo ide. "Nestačí len hovoriť, že migranti nie sú zlí, ale doviesť napríklad z Brezovej pod Bradlom, kde je utečenecký tábor, niekoho, kto to sám zistil, má vlastnú skúsenosť."
Ľudia poslancom vyčítali, že za nimi nestoja: "Pociťujeme obavy o život detí a blízkych, z dôvodu cudzokrajných chorôb prenášaných ovzduším a telesným kontaktom," adresovali im v petícii.
Poslanci apelovali na ľudí, aby si spomenuli, ako "naše deti utekali nedávno do Rakúska", keď to nepomohlo, strašili Rómami. "Oveľa viac by ma mrzelo, keby sme tu museli zriadiť cigánsku osadu," vyhlásil poslanec Štefan Sýkorčin. Zástupca úradu práce najskôr tvrdil, že v horárni bude 16 detí, po obvinení z klamstva, priznal, že ak prejde návrh na rekonštrukciu ďalšej budovy, bude ich 36.
Ľubica Samáková, ktorá zorganizovala petíciu, pod ktorú sa za desať dní podpísalo 600 ľudí, hovorí, že sa boja hlavne kriminality. Po krátkom rozhovore vyjde najavo, že obyvatelia majú na poslancov ťažké srdce, lebo na nich zabúdajú - desať rokov im napríklad stavali vodovod.
"V lete nám dvakrát týždenne vozili vodu v cisternách." Proti čomu presne protestuje teraz, nevie. Nedozvedela sa, o aké deti ide, ako sa k nám dostanú bez rodičov. "Keby nám to niekto vysvetlil, videli sme dôkazy, že je to bezpečné, možno by sa ľudia nad tým zamysleli."
Aj poslanci iných miest tvrdia, že s nimi nikto nehovoril. Ministerstvo práce na otázku SME, ako komunikovalo s občanmi, neodpovedalo. Riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel vyhlásil, že komunikovať s mestom môžu začať až vtedy, keď padne politické rozhodnutie, kde bude tábor.
Starosta Štôly Rusnák svojich voličov pozná, hovorí, že "keď na ľudí skočíte, prvé čo povedia, je nie". Treba im podľa neho dať čas, argumenty a "keď porozmýšľajú, môžu sa aj prikloniť na inú stranu".
Deti sú tolerantnejšie
Deti utečencov by mali v Trenčíne chodiť aj do školy. Jeden z riaditeľov škôl priznal, že sa bojí, že potom svoje deti odhlásia Trenčania. Nakoniec sa o utečencoch hovorilo na hodine náboženstva evanjelického farára Jána Bunčáka. Mrzí, ho že Trenčania začali s petíciou, treba sa podľa neho správať tolerantne a humánne, kázeň v kostole však nechystá.
Šiestaci a siedmaci sa utečencov neboja: "Veď ich zaočkujú," hovorí Martin. "Nech si predstavia, keby tu bola vojna a chceli by sme odísť a nikde by nás nechceli," odkazuje dospelým Barbora. Anke by neprekážalo, ani keby utečenci pripomínali Rómov, má totiž Rómov susedov. Stano by sa potešil "novým kamarátom" a Ľuboš, že "sa môže učiť nové jazyky".
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
