Soody Sharifi (1955) sa narodila v Teheráne, žije a pracuje v Houstone v štáte Texas. Je riaditeľkou Gallery for Emerging Houston Artists, pôsobí na katedre umenia univerzity v Houstone. Momenálne vystavuje aj v Austine (Texas) cyklus Ženy a ich práca. FOTO - WWW.DOMFOTO.SK
Do popradského Domu fotografie zavítala v týchto dňoch fotografka SOODY SHARIFI, aby tu osobne otvorila výstavu venovanú dvom cyklom - životu moslimských tínedžerov a spojeniu tradície nového a starého v moslimskej kultúre.
Umelkyňa pochádza z Iránu, svoj druhý domov našla v štáte Huston v Spojených štátoch. Tematikou moslimských tínedženov sa zaoberá aj preto, aby nabúrala zažité západné konvencie. "Myslím si, že mladé ženy všade na svete sa zaujímajú o make-up, imidž, módu, časopisy, chlapcov a podobne. Prečo by mali byť moslimskí tínedžeri iní?"
Do akej miery vašu prácu ovplyvnil fakt, že ste nevyrástli v moslimskej komunite v Amerike, ale priamo v Iráne?
Pochádzam z Iránu a myslím si, že fakt, že som sa tam narodila a strávila mladosť, je dôležitým elementom v mojej práci. Nie som súčasťou moslimskej komunity v Houstone, ale participujem na niektorých funkciách iránskej komunity. Veľkú časť svojej práce však robím v Iráne.
Časť vašej výstavy pojednáva o moslimských tínedžeroch. Robili ste tieto fotografie v moslimských komunitách v Amerike alebo v Iráne?
Väčšinu mojich fotografií s touto tematikou som robila na rôznych miestach v Iráne, ale niektoré som urobila v Houstone. Väčšina mojich fotografií je ovplyvnená kombináciou sledovania života mladých ľudí v Amerike a vlastnej skúsenosti v Iráne, keď som bola tínedžerkou.
Je medzi nimi rozdiel?
Je tu niekoľko rozdielov - jedným z nich je stavba obrazov. Keď pracujem v Iráne, sú viac organické ako vykonštruované. V izbách tínedžerov mením iba niekoľko vecí. Navyše, druh hidžabu, islamskej pokrývky, ktorú si obliekajú, je v Iráne iný než v Amerike.
Podarilo by sa žene-nemoslimke dostať do moslimskej komunity a urobiť takéto fotografie?
To neviem povedať. Uvedomujem si však, že ako iránska žena-fotografka som privilegovaná a moje pôsobenie v priestoroch islamských žien je tým uľahčené. Napriek tomu, ak chcem vystaviť tieto ženy, cítim, že nemôžu byť ukázané bez rúšok. Preto som sa rozhodla fotiť ich vždy s hidžabom.
Čím vás zaujali práve tínedžeri?
Život mladých žien v Iráne ma od istého času začal veľmi zaujímať. I keď sa riadia pravidlami kultúry dospelých, ale aj kultúry islamu, žijú zároveň v kultúre tínedžerov. Tá sa viac oslobodzuje od obmedzujúcich islamských pravidiel. V ich tínedžerskom živote ľahko spoznáme rovnaké túžby a fantázie, aké majú mladé ženy všade na svete. Cítila som, že takýto obraz by mal byť ukázaný v prostredí západných krajín. Chcem ponúknuť protiváhu k stereotypným zobrazeniam moslimských žien v médiách.
Súčasťou vašej práce sú aj koláže fotografií s tradičnými miniatúrnymi ilustráciami.
V islamských krajinách rovnako ako všade inde existuje konflikt medzi tradičnou a súčasnou kultúrou. Cítila som, že vytvorením vlastných miniatúr by som mohla tieto dva rozdielne svety kreatívne porovnať.
Odkiaľ pochádzajú miniatúry, sú originálmi či kópiami?
Sú z rôznych zdrojov, z kníh, múzeí a podobne.
Myslíte si, že sú čitateľné pre západného diváka?
Niektoré kusy, ktoré pracujú s humorom, môžu západní diváci okamžite dešifrovať. Samozrejme, čím viac máte informácií o Strednom východe, tým tieto obrazy ľahšie čítate.
Soody Sharifi: Movie set, detail, 2002.
Soody Sharifi: 3 on a match, 2003.
Soody Sharifi: Grandma, 2003.
