Stano Král je typ človeka, ktorý vás už pri prvom stretnutí príjemne očarí. Dokáže upútať svojím úžasným výkonom pri stvárnení postáv v divadle, v dabingu so svojím hlasom nenechá nikoho na pochybách, že máte dočinenia so skutočným majstrom hereckého "fachu". Jeho postavy v takmer desiatke svetoznámych muzikáloch sú dokonale stvárnené a rozhodne nie náhodou sa mu darí upútavať pozornosť diváckej verejnosti.
l Odkedy ste šoférom a na akých autách ste jazdili?
- Jazdím pomaly už 18 rokov, hoci vodičák som si robil až ako dvadsaťpäťročný. A moje prvé auto? Nová Škoda 120. Dovtedy ma na aute vozili spolužiačky z vysokej školy, ktorým otcovia požičali auto. Moje ďalšie autá boli Fabia, Fiat Uno, potom požičaná Toyota, taký športiačik, ktorý sa mi veľmi páčil a teraz vlastním Mazdu 323 Coupé. Mnohí kolegovia sa čudovali, že si kupujem auto za takú sumu. Ale vyhrala frajerina, chcel som presne také.
l Aký je váš vzťah k šoférovaniu a medzi akých vodičov by ste sa zaradili?
- Jazdím strašne rád, napriek toľkým rokom stále mám z jazdy na aute pasiu. Hoci známi, ktorých veziem mi občas vyčítajú môj "mestský štýl", teda, že príliš šliapem na plyn a potom zrazu prudko brzdím.
l Zaujímajú vás nové modely áut, navštevujete autosalóny?
- Trendy modelov áut sledujem vtedy, keď sa u mňa schyľuje ku kúpe nového auta. Teraz sa na jar chystám kúpiť nové, takže to sledujem. Aj predtým, ako som našiel to súčasné, chodil som po autosalónoch v Nitre aj Bratislave. Niekedy aj pracovne, keď som moderoval v expozí-ciách niektorých automobiliek. Asi pred dvoma rokmi som veľmi túžil po Mazde 626. Spomínam si, že boli vystavené v sivej, žltej a modrej farbe, až som sa nemohol rozhodnúť, ktorá je najkrajšia. Farba dávala každej iný pôvab, ale nakoniec rozhodla privysoká cena okolo milióna. Povedal som si, že na cestu do a z práce je to príliš veľký luxus. Chcel som si počkať na novú 323, ale tá ma svojím vzhľadom sklamala. Zdalo sa mi, že v Mazde príliš odbočili od športovej k rodinnej a úžitkovej línii.
l Takže inklinujete k japonským autám?
- Dosť sa mi japonské autá páčia, až na ten strohý interiér. To takí Taliani sa vedia pohrať s každým detailom. Ale dizajnom sú mi japonské bližšie ako talianske alebo francúzske. Nový Renault Mégan sa mi vidí príliš uletený... Aj moje súčasné auto malo pomerne chudobnú výbavu, tak som si nechal domontovať druhý airbag, elektrické ovládanie okien, ďalšie reproduktory a iné.
l A vaše skúsenosti so servisom?
- Moje skúsenosti s autorizovaným servisom sú hrozné. Chodil som tam dosť často, ale potom mi za jednu bežnú pre-hliadku, brúsenie a výmenu brzdového obloženie vyfaktúrovali 19 700 korún. Vtedy som si povedal dosť a chodím k perfektnému súkromníkovi - automechanikovi. Čo sa opráv týka, absolútne mu dôverujem, lebo je to poctivý profík s normálnymi cenami. Nenechám sa využívať.
l Počas šoférovania máte nejakú obľúbenú činnosť?
- V aute počúvam väčšinou rádio, alebo cvičím spev, opakujem si texty. V období, keď mám menej skúšok s korepetítorom, zaťažujem hlasivky tak, že spievam naplno v aute. Jazdím hodinu a viac po okolí Bratislavy a spievam ako vo zvukovom štúdiu.
l A čo sa týka drobných opráv, ste zručný majiteľ auta?
- Dokážem si vymeniť koleso, skontrolovať olej, ale poruchy nemám, takže nemusím nič riešiť. To v časoch mojej škodovky som bol zručný mechanik...
l Aké iné dopravné prostriedky používate?
- Auto je môj jediný dopravný premiestňovací prostriedok. Na lietadlo nesadnem ani za nič. Mám v ňom nejakú fóbiu. Aj moje dovolenky sú rámcované dosahom autom. Len tie hrozné sumy, čo ma za rok auto stojí. A keď ešte zdražie povinné zákonné aj havarijné poistenie, benzín či servis... Keď však chcem mať aj nové, aj pekné aj moderne vybavené auto, sú to položky, s ktorými musím rátať. Keby som chcel ďalšieho športiaka, musel by som mať naozaj dobrý príjem. Myslím, že vekom aj to človeka prejde, zmúdrie, upokojí sa.
l Máte nejaký recept na riešenie zložitej dopravnej situácie v Bratislave alebo odkaz pre zodpovedných?
- Dopravu v hlavnom meste považujem za katastrofálnu. Jazdím občas tiež bezohľadne, občas riskantne predbieham, hlavne keď hrozí, že nestihnem predstavenie. Riešenie myslím si bude v blížiacej sa dostavbe mosta cez Dunaj a aj v dostavbe diaľnic až na východ Slovenska. Aj keď v Taliansku, kam chodím každý rok dovolenkovať, majú diaľnice všade a situácia je tam katastrofálna tiež.
l Rozčuľujete sa za volantom?
- Nadávam len vtedy, ak mám zlý deň. A nielen v aute, ale od rána. Ak mám dobrý deň, tak som aj ako vodič galantný, zdvorilý, všetkých púšťam pred seba. Nálada sa mi za volantom nejako zvlášť nemení podľa dopravnej situácie.
l Ste zodpovedný vodič, čo sa týka zimnej prípravy?
- Na zimu sa pripravujem. V novembri mením celé kolesá. Jazdu na snehu či ľade som si nevyskúšal podľa rady najprv na veľkom parkovisku, ale priamo v premávke, na Kolibe som sa niekoľkokrát otočil pred trolejbusom.
l A inú zlú skúsenosť nemáte, napríklad s policajtmi?
- Nehodu som nejakú vážnu, chvalabohu, nezažil. Ako účastník reťazovej nehody som si trochu rozbil predok auta, lebo som v nej bol našťastie posledný, kto neubrzdil. A s policajtmi mám veľmi dobré skúsenosti. Snažím sa pôsobiť veľmi nešťastne, skormútene, veľmi sa ospravedlňujem, takže často pokutu nedostanem, alebo keď tak len symbolickú. Niekedy aj vďaka Rossovi z Priateľov, ktorého dabujem. Mám pocit, že veľa policajtov ten seriál sleduje a páči sa im.
l Mnohí muži ženy za volantom odsudzujú. Máte pocit, že ženy - vodičky sú menej zručné?
- V podstate si nemyslím, že ženy sú horšie vodičky. Mnohé moje priateľky, aj z vysokej školy, jazdia vynikajúco, oveľa lepšie ako muži. Je len zopár tých menej skúsených, ktoré niekedy reagujú nezmyselne a toto minimálne percento urobilo ženám - vodičkám zlé meno. Keď auto predo mnou ide nenormálne, poviem si že je v ňom žena. A predstavte, si na 99 percent je. Beata Plachá
