Vojtěch Novotný * Papuánské (polo)pravdy * Dokořán * Praha 2004
Kniha biológa a pedagóga Vojtěcha Novotného vznikla z esejí publikovaných v českom časopise Vesmír v rokoch 1998 - 2003. Napriek tomu tvorí formálne uzavretý príbeh z najväčšieho a najzáhadnejšieho tropického ostrova sveta, kde až do roku 1930 žila vo vnútrozemí miliónová populácia bez toho, aby si ju svet všimol.
Inšpiráciou pre autora bol jeho dlhý pobyt na ostrove. O písaní esejí však rozhodol ecovsky ladený moment: v zapadnutom, Číňanmi prevádzkovanom papiernictve a súčasne antikvariáte v papuánskom meste Madang Novotný objavil starý anglický preklad Osudov dobrého vojaka Švejka. Vtedy si uvedomil, aké neuveriteľné pre papuánskeho čitateľa by bolo zistenie, že počas Budějovickej anabázy sa Švejk všade dohovoril jediným jazykom. To je na Novej Guinei vec úplne nemožná, pretože na ploche desaťnásobne väčšej ako Česko žije šesť miliónov obyvateľov, hovoriacich 1043 jazykmi.
Autor nás vo svojej novoguinejskej literárnej anabáze pozýva na nezáväznú prechádzku územiami akútneho nedostatku automobilov, ciest či vysokých cien benzínu a veľkého prebytku malárie. Územiami niekdajších zaujímavých kmeňových vojen a nastupujúcej nudnej ochrany životného prostredia, ktorá však domorodcom predsa len škodí azda menej než ustavičné boje.
Územiami, kde je pápež považovaný za hlavu Európskej únie a za najväčšieho Antikrista na svete, lebo číslo 666, ktoré má vraj vytetované na čele, je súčasne PIN-kódom k netušenému bohatstvu (Euroameričania vďaka nemu môžu po zasunutí karty do múru odnášať z obchodov ohromné množstvá kárga - tovaru - úplne zadarmo).
Územiami, kde predstava bezdomovca, bezprizornej sirôtky alebo opustenej starenky je pre tradičné dedinské spoločenstvo niečím novým, pretože tam sa o svojho blížneho starajú všetci príbuzní. Územiami, kde je najcennejším majetkom žena a najvýznamnejším platidlom prasa: "Použitie prasaťa ako obeživa je vynález, ku ktorému sme na rozdiel od Novej Guinei v Čechách samostatne nedospeli. Možno stojí za úvahu, najmä keď bude pokračovať kolísanie českej koruny oproti svetovým menám i novoguinejskému prasaťu."
Autor napísal, že má šťastie, lebo môže deliť svoj čas medzi Novú Guineu a Česko, "dve exotické krajinky, ktoré majú toľko spoločné". Čitateľ zas má šťastie, že môže čítať knihu, ktorá je svojráznou sociobiologickou sondou do života malých kmeňov na Novej Guinei, a súčasne do jedného veľkého a veľmi špecifického, pretože už dávno globalizovaného kmeňa vedcov (na Novú Guineu krvopotno-krkolomný a zázračný proces globalizácie ešte iba čaká).
Novotný nenudí ani nemoralizuje, aj keď od vedca by sme to už iba pre náplň jeho práce takmer očakávali. Vtipne a nenásilne podáva správu o stále tajomnej vzdialenej civilizácii, ktorá, ako sa pri čítaní esejí ukáže, je vzdialená vlastne iba zemepisne. Preto tie skromne označované (polo)pravdy sú aj výpoveďami o našom živote.
Ak ide o hravý jazyk a úsporný štýl, ťažko sa zbaviť pocitu, že autor eseje písal najmä pre seba. Zrejme aby sa mohol tešiť z ich čítania, až nabudúce pošle na pravidelnú služobnú inšpekciu z Madangu do Chimbu niekoho zo svojich podriadených.
