Záber z nového dokumentárneho cyklu ČT Čestní občania. Od októbra má dokument na ČT 2 nové pravidelné časy: štvrtok o 21.00 h, piatok o 20.00 a v sobotu o 22.20 kultúrne dokumenty. FOTO - ČESKÁ TELEVÍZIA
Pol roka sa česká režisérka Margareta Hruza nemohla dovolať svojej mame, netušila, kde je. Bol to začiatok jej filmu Nočné rozhovory, v ktorom hovorila o hľadaní domova, o tom, ako sa dá prežiť, keď každý člen rodiny žije svoj vlastný život v inej časti sveta. Na jej filmový námet pred tromi rokmi zareagovali na jihlavskom festivale dokumentárnych filmov producenti zo západnej Európy. Tento rok sa na festivale premietol ako jeden z prvých troch filmov, ktoré vznikli vďaka Burze námetov, teda tej časti festivalu, kde filmári z východnej Európy dostanú po trojdňovom výcviku niekoľko minút - niekedy len jednu vetu - na to, aby zaujali dramaturgov a producentov zo zahraničných televízií.
"Na môj námet sa chytili preto, že je univerzálny, medzinárodný," hovorí Margareta Hruza. "Mladí českí režiséri by však mali nakrúcať aj o čisto českých témach a v tom by ich mala podporovať najmä česká verejnoprávna televízia."
Riaditelia sú atakovaní
Na jihlavskom festivale sa Hruza stretla s niekoľkými českými filmovými a televíznymi tvorcami a spolu diskutovali o úlohe českej verejnoprávnej televízie pri výrobe kultúrnych programov. Ani šéfredamaturgička Centra publicistiky, dokumentaristiky a vzdelávania Českej televízie Alena Müllerová nebola schopná ani ochotná obhájiť postup svojho zamestnávateľa: "Všetci pracovníci pociťujeme veľký tlak - aby sme zoštíhľovali a šetrili. Vyplňujeme tisíc papierov a tabuliek, nemáme čas na tvorivú robotu. Predebatovať obsahovú stránku programov niet s kým, v televízii je málo kompetentných ľudí." Ako neprimeraný tlak vníma aj kritiku poslancov, ktorí chcú v každom zábere vyznieť bezchybne, "to, že sa vysiela málo súčasných dokumentov, im vôbec neprekáža."
Priveľký dôraz na spravodajstvo prekáža aj producentovi Čestmírovi Kopeckému, bývalému pracovníkovi ČT, ktorý dnes so svojou vlastnou spoločnosťou podporuje najmä autorské filmy: "ČT podľahla politickému boju, sústreďuje sa len na denné Správy a politickú reláciu v Pravé poledne. Riaditelia sa nechajú atakovať politikmi a keďže sa chcú najmä udržať na svojich miestach, k zmenám pristupujú len veľmi pomaly."
Sledovanosť klame
Istý čas sa v Čechách hovorí o digitalizácii ČT a vzniku multiplexu so štyrmi kanálmi, jeden z nich by mal byť publicistický, jeden dokumentárny. Kopecký je zatiaľ skeptický: "Doteraz nikto presne nedefinoval ani to, čo sa má vysielať na jednotke, čo na dvojke. Obávam sa, že aj keby sme mali šesť kanálov, ani jeden nebude určený čisto dokumentu. Kým to nebude jasne vyplývať zo zákona ako povinnosť, ČT sa mu nikdy nebude venovať naplno."
Müllerová by bola rada, keby sa medzera vo výrobe dokumentov zapĺňala nákupom diel vyrobených v súkromných českých produkciách: "Bohužiaľ, v televízii sa málokto s týmto názorom stotožňuje."
Tak ako v Slovenskej televízii aj v ČT sa často argumentuje, že skôr, ako sa začnú naplno vyrábať skutočne verejnoprávne programy, treba zvýšiť sledovanosť komerčnými typmi programov, ktoré pritiahnu divákov a naženú reklamu. S tým Kopecký zásadne nesúhlasí: "Verejnoprávne programy nikdy nemôžu ísť na úkor komerčných. To by sme mohli zrušiť aj školy, lebo v nich deti nezarobia ani korunu. Okrem toho, sledovanosťou sa netreba dať oklamať. Ak ľudia sledujú nejaký program, ešte neznamená, že na nich pozitívne vplýva."
Nedostatok sebavedomia
Českí tvorcovia by boli najradšej, keby sa ich televízia oslobodila od príjmov z reklamy - práve tie totiž pokrývajú výrobu, a keďže sú do poslednej chvíle neisté, nedá sa poriadne plánovať. Všetky koncesionárske poplatky pokrývajú len prevádzkové náklady a platy zamestnancov. "Určite by to bolo ideálne riešenie, ale dnes by to narobilo viac škody ako osohu," myslí si Müllerová.
Režisér Karel Vachek, šéf Katedry dokumentu na FAMU, vidí príčinu neustále sa znižujúcej kvality programov v tom, že v ČT nie sú vzdelaní ľudia, akým boli kedysi spisovatelia Lustig, Třeštík či Klíma, ktorí si dávali záležať, aby za rok vznikol v ich skupine aspoň jeden dobrý film. Režisérka Helena Třeštíková obviňuje televíziu z nedostatku sebavedomia: "Zbožne pozerá na sledovanosť komerčných televízií, seba považuje za chudáka, chce sa im vyrovnať. Spoluopracovať s ňou je veľmi ťažké, lebo v dokumente nevidí trhák."
Rovnako výrazná tvár českého dokumentu Ján Gogola ml. Českú televíziu obraňuje: "Chceme od nej príliš veľa, aj to, čo by mali robiť Barrandov alebo Krátky film, keby existovali."
