Spôsob, akým vystavil skúsenému a uznávanému hádzanárskemu odborníkovi červenú, nie je príliš obvyklý.
Hoci sa tak stalo po džentlmenskej dohode oboch strán, bol to prekvapujúci rozchod. Na jednostranné vypovedanie zmluvy bez uvedenia konkrétneho dôvodu má vlastník klubu plné právo. To mu zazlievať nemožno. Podľa jednej z klauzúl tak mohla urobiť jedna i druhá strana hocikedy. Zarážajúce je, že sa tak stalo v čase, keď sa Prešovu darí.
Po športovej stránke neexistoval žiaden dôvod. V Interlige je Prešov ako najlepší slovenský tím na treťom mieste, po štyroch kolách Ligy majstrov v skupine H mu patrí postupová druhá priečka so ziskom piatich bodov. A to do tohto ročníka žiadne slovenské družstvo nezískalo v najprestížnejšej európskej pohárovej súťaži v základnej skupine ani jediný bod. Aj samotní hráči boli Chmeliarovým rozhodnutím zaskočení. Rešpektovali ho, no aj podľa najlepšieho strelca klubu Rada Antla sa takýmto spôsobom od mužstva neodchádza.
Prešov stále živí nádej pozrieť sa ako prvé slovenské družstvo do osemfinále Ligy majstrov, no s Hatalčíkom to už nebude. Ktovie, či zmena trénera dve kolá pred koncom bojov o postup medzi 16 najlepších tímov starého kontinentu, rozbehnutému Tatranu prospeje.
Hatalčíkovi sa z Prešova po pätnástich úspešných mesiacoch odchádzalo ťažko. Za Tatran vyše sedem rokov hrával, v Prešove v roku 1987 odštartoval svoju trénerskú kariéru, aby sa sem v máji minulého roku znovu vrátil a vydobyl s klubom slovenský titul. Päťdesiatročný Hatalčík tvrdí, že netuší, prečo k vzájomnému rozchodu prišlo. "Len mi je ľúto, že som nemohol dokončiť, čo som začal," povedal novinárom po súboji s chorvátskym Metkovičom, ktorý východniari zdolali hladko 37:24.
Je pravda, že Hatalčík je svojrázna osoba. Nekladie si vždy servítku pred ústa, vie byť na hráčov tvrdý, no nechával za sebou výsledky, a to je najpodstatnejšie. Vypredaná Mestská hala v Prešove od zápasu po zápas hovorí za všetko. Prešovskí hráči si už na trénera zvykli. O to zvláštnejšia bola jeho sobotná víťazná rozlúčka.
Nech bolo príčinou rozkolu čokoľvek, určite sa dal vyriešiť aj menej bolestnou cestou. Je škoda, že sa majiteľ klubu rozhodol celú situáciu riešiť tak radikálne. Minimálne do konca účinkovania v Lige majstrov mohol súčasného kouča pri kormidle udržať. Takto Prešov dôsledok jeho kroku pravdepodobne veľmi rýchlo pocíti.
Tajomstvom zostáva, prečo majiteľ klubu príčinu ukončenia zmluvy tají. Ak existuje vážny dôvod, mal by ju verejnosti oznámiť. Ak nie, ostáva jeho počínanie tak trochu záhadou.
V slušnej spoločnosti sa to nerobí. Minimálne tréner by mal vedieť, prečo v klube skončil.
