Ostatné koaličné strany uvažujú nad podaním na Ústavný súd. "Niektoré ustanovenia sa nám zdajú v rozpore s ústavou," povedal Peter Miššík z SDKÚ. Najväčšie výhrady má k vyšetrovacím výborom.
Predseda Smeru Robert Fico už ohlásil vznik prvého výboru, ktorý by mal prešetriť privatizáciu SPP. Fico považuje za prirodzené, že koalícia odmieta výbory ku kauzám, "ktoré sú hodené pod koberec".
František Mikloško z KDH povedal, že "taký nezmyselný rokovací poriadok som ešte nevidel". Niektoré časti zákona podľa neho spochybňujú parlamentnú demokraciu.
Predsedu poslaneckého klubu ANO Ľubomíra Lintnera, naopak, mrzí, ako sa zachovali ostatní koaliční partneri, ktorí sa na rokovacom poriadku "tak intenzívne podieľali". Neobáva sa možnej protiústavnosti výborov.
Po voľbách v roku 1994 vznikli na pôde parlamentu dve vyšetrovacie komisie, Ústavný súd ich však zrušil. Lintner tvrdí, že teraz ide o odlišnú situáciu.
"To, čo sa ozýva z koalície, je skôr politické stanovisko ako právne," myslí si o argumentoch koaličných strán predkladateľ kľúčových návrhov Tibor Cabaj z HZDS. Zriadením výborov vraj parlament iba potvrdil, že si chce plniť svoju kontrolnú právomoc voči vláde.
Vznik vyšetrovacích výborov môže navrhnúť minimálne pätina poslancov. Tí budú tvoriť polovicu členov výboru, zvyšok vyberie plénum parlamentu. Vzhľadom na obsah rokovania poslanci určia, či bude verejné, alebo s vylúčením verejnosti.
Zmeny sa okrem iného dotknú aj Hodiny otázok či poslaneckých prieskumov. (rp)
Niektoré zo zmien v rokovacom poriadku
* Parlament bude môcť na návrh pätiny poslancov utvárať vyšetrovacie výbory. Minimálne polovica ich členov a predseda budú zo skupiny navrhovateľov.
* Počas volebného obdobia nebudú môcť vznikať nové poslanecké kluby zo strán, ktoré neprešli voľbami.
* Poslanecký prieskum bude môcť vykonať aj samotný poslanec bez súhlasu príslušného výboru.
* Do rokovacieho poriadku bol zakomponovaný výbor pre európske záležitosti.
* Členovia vlády budú mať obmedzený priestor na odpovede poslancom počas Hodiny otázok. Odpoveď na prvú otázku môže trvať maximálne dve minúty, následne môže poslanec položiť doplňujúcu otázku v dĺžke najviac jednej minúty. Na odpoveď má člen vlády opäť dve minúty.
* Hlasovať sa bude dvakrát denne o 11. a 17. hodine.
