Poslanec a člen zdravotného výboru Viliam Novotný z SDKÚ o tomto zákone ešte nedávno hovoril, že je najlepší z celého balíka reformných zákonov.

Ministerstvo o novele píše, že predchádza hrozbe značných hospodárskych škôd. Tie by mohli nastať tým, že sa nebude jednotne uplatňovať platenie poistného a ročné zúčtovanie. Všeobecná zdravotná poisťovňa s novelou súhlasí. Novela mení 13 paragrafov a dáva ich do súladu so zákonom o sociálnej pomoci a sociálnom poistení.

Novely zákona o poskytovateľoch a o zdravotných poisťovniach majú podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva Mária Miklosiho zaistiť hladký priebeh premeny poisťovní a poskytovateľov na akciové spoločnosti. "Obsahujú ustanovenia, ktoré zabránia exekúciám a výkonu rozhodnutia," povedal Miklosi.

Kým sa poisťovne a nemocnice nestanú akciovkami, dovtedy ich veritelia nebudú môcť exekuovať ich majetok. Oddlžovanie poisťovní a zdravotníckych zariadení stále prebieha a Všeobecná zdravotná poisťovňa chápe túto "dočasnú ochranu ako logický krok". Na nebezpečenstvo exekúcií upozorňovali poslanci ešte pred schválením reformy, v rokovaniach vo výboroch. (dro)

Čo je v novele zákona o zdravotnom poisten

í* výhodnejšie podmienky vyslania do cudziny na liečenie,

* znižuje odvody na zdravotné poistenie ťažko postihnutým, ktorí sú zamestnaní - zo 4 na 2 percentá z vymeriavacieho základu,

* spresňuje okruh poistencov, za ktorých platí poistné štát. Sú nimi aj zamestnanci, ktorí nemajú príjem zo závislej činnosti,

* ustanovuje vymeriavací základ pre osoby vo väzbe, upresňuje vymeriavací základ živnostníkom, ktorí majú iné príjmy,

* rieši prípady platenia poistného, ak živnostník nevykonával činnosť v danom období,

* dopĺňa oznamovaciu povinnosť poistenca voči poisťovni pri podávaní daňového priznania.

Či budú novely prijaté rýchlo, rozhodnú poslanci

BRATISLAVA - Ministerstvo zdravotníctva vláde navrhne, aby o novelách hlasoval parlament v skrátenom legislatívnom konaní, pretože chce stihnúť termín účinnosti k 1. januáru.

Predseda parlamentu Pavol Hrušovský tomu nie je veľmi naklonený, lebo zrýchlené prijímanie zákonov ich deformuje. S týmto názorom súhlasí aj ústavný právnik Ladislav Orozs.

Pri skrátenom legislatívnom konaní neplatia lehoty medzi čítaniami. Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza zákon môže byť týmto spôsobom prijatý za niekoľko hodín.

Návrh na takéto konanie musí dať parlamentu vláda, rozhodnú o ňom poslanci hlasovaním. Na schválenie návrhu stačí nadpolovičná väčšina. Ak parlament rozhodne, že novely pôjdu do skráteného legislatívneho konania, môžu hneď prejsť do prvého čítania, potom do výborov, nakoniec do druhého a tretieho čítania. (dro)