Belehrad 7. decembra (TASR) - Francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý dnes pricestoval na jednodňovú návštevu Juhoslávie, sa stretol v Belehrade so svojím juhoslovanským partnerom Vojislavom Koštunicom. Na návštevu tejto krajiny pricestoval podľa vlastných slov s "posolstvom povzbudenia," aby Juhoslávia prekonala ťažkosti pri svojej "prirodzenej" ašpirácii na členstvo v Európskej únii.
Poznamenal, že len rok po demokratických zmenách v Belehrade "si všimol významný pokrok v oblastiach slobody a reforiem," a dodal, že Juhoslávia je na ceste, ktorá ju privedie do EÚ. Prvý krok v tomto smere predstavujú podľa Chiraca prebiehajúce rozhovory o stabilizačnej a asociačnej dohode.
Ako povedal po stretnutí s Koštunicom, v oblasti spolupráce s haagskym Medzinárodným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) urobil Belehrad značný pokrok. Zdôraznil však, že "všetci, ktorí spáchali zločiny, musia byť postavení pred súd bez ohľadu na ich národnosť".
Juhoslávia sa nedávno stala opäť terčom kritiky hlavnej žalobkyne ICTY Carly del Ponte, ktorá obvinila vedenie krajiny, že ukrýva obvineného generála vojnovej bosnianskosrbskej armády Ratka Mladiča.
Juhoslovanský prezident vyjadril pripravenosť svojej krajiny spolupracovať s Haagom, no zároveň zopakoval svoj postoj, že krajina musí na reguláciu tohto problému uzákoniť adekvátnu legislatívnu normu. Federálnemu parlamentu sa už v júni nepodarilo prijať zákon o spolupráci s tribunálom, odvtedy sa však v tomto smere nevyvinulo žiadne úsilie.
V súvislosti s budúcnosťou Juhoslávie ako spoločného štátu Srbska a Čiernej Hory francúzsky prezident zdôraznil, že v tejto veci je nevyhnutné dosiahnuť riešenie - a to "pokiaľ možno v rámci spoločného štátu." Francúzsko podľa jeho slov zdieľa postoj s EÚ, ktorá minulý týždeň začala iniciatívu na oživenie stagnujúcich rozhovorov medzi Belehradom a Podgoricou s jasne stanoveným termínom.
Podľa Koštunicu Belehrad akceptuje iniciatívu EÚ na rozhovory s Čiernou Horou, avšak nepovažuje ju za sprostredkovateľskú misiu, "keďže ide o vnútornú záležitosť Juhoslávie, ale za podnet a podporu v úsilí pomôcť nájsť správne riešenie."
Rozhovory so Chiracom, ktoré Koštunica označil za "viac než priateľské", sa sústredili aj na bilaterálne otázky a regionálnu stabilitu, ako i na potrebu Belehradu začať spolupracovať s misiou OSN v Kosove a iniciovať podobnú spoluprácu medzi Srbmi a Albáncami.
Na programe návštevy francúzskeho prezidenta v Juhoslávii sú aj stretnutia so zväzovým premiérom Dragišom Pešičom, čiernohorským prezidentom Milom Djukanovičom, srbským premiérom Zoranom Djindjičom, hlavou srbskej pravoslávnej cirkvi biskupom Pavlem, šéfom štátneho výboru pre záležitosti Kosova Nebojšom Čovičom, ako i s príbuznými nezvestných osôb v Kosove.
Jacques Chirac, ktorého na ceste po Balkáne sprevádza aj minister zahraničných vecí Hubert Védrine, je prvou hlavou štátu významnej západnej mocnosti v Belehrade od rozpadu bývalej šesťčlennej socialistickej Juhoslávie v roku 1991.