Ten náhly zostup slovenskej politiky medzi spodinu vyvoláva u Maďarov úzkosť najmä preto, lebo si už za posledné tri roky predsa len trochu oddýchli od úrovne dedinskej ligy.
Fico odkazuje, že domáci sú tu Slováci a Maďari budú vždy len cudzí, ktorých povinnosťou je byť slabší a prehrávať, lebo pravidlá aj ihriská sú slovenské.
Ale o čo je trápnejšia Ficova vulgárnosť než Hrušovského rafinované alibi, keď namiesto o Maďaroch hovorí pre istotu o komunistoch? Úzkosť vyvoláva poznanie, že prípadné víťazstvo kandidáta SMK nad kandidátom HZDS pobúri aj tých slovenských politikov, ktorí sú inokedy schopní považovať Maďarov za slušných ľudí.
Je to úzkosť z poznania, že až príliš veľká väčšina slovenských politikov a voličov považuje Maďarov za menejcenných (alebo naopak, za príliš schopných a nebezpečných). A že ich nesmierne poburuje, keď aj podľa upravených slovenských pravidiel a na slovenskom ihrisku vedia títo Maďari vyhrávať.
Čo majú teda Maďari robiť? Majú sa vôbec usilovať o víťazstvo v Nitre a znepriateliť si aj tých, o ktorých dôstojnosti mali ešte nejaké ilúzie? Alebo majú radšej pre istotu prehrať, vzdať sa vlastnej dôstojnosti a uznať svoj štatút druhoradých občanov?
Je to ako v tom vtipe, keď žobrákovi dá boháč veľkoryso tisícku a vzápätí ho nájde v bufete jesť kraby s majonézou. Rozčúli sa, čím sa za jeho peniaze žobrák napcháva. „Nerozumiem,“ hovorí žobrák. „Keď nemám peniaze, nemôžem jesť kraby s majonézou, keď ich mám, tiež ich nemôžem jesť. Kedy vlastne môžem jesť kraby s majonézou?“
Maďarom sme veľkoryso umožnili hrať podľa našich slovenských pravidiel, ale len za podmienky, že prehrajú.
„Kedy vlastne smieme vyhrať?“ pýtajú sa Maďari.
Nikdy, hovorí im Fico aj Hrušovský. Máte byť žobráci.
MARTIN M. ŠIMEČKA
Udalosti uplynulých dníTak sa zakladatelia VPN a bývalí poprední členovia ODÚ a DS a OKS rozhodli, že tentoraz to bude to pravé, keď založia Občiansku konzervtívnu stranu. Napokon, kedy, ak nie teraz, a kto, ak nie oni by mali ukázať ostatným, že duch Novembra 1989 ešte niekde žije (hoci tých, čo sa mali lepšie pred novembrom, na počudovanie každým rokom pribúda) a že politika sa dá robiť aj inak ako politickými kšeftami a falošnými kompromismi. Zrejme nie je kompromisom s realitou, ale prejavom poznania tvrdenie, že horizontom OKS nie sú budúcoročné parlamentné voľby – pretože čím je horizont ďalej, tým väčšia vyzerá momentálna nádej.
Najprv išlo o presun kompetencií a právomocí a financií občanom – teda čo najviac kompetencií a financií regionálnej verejnej správe. Potom išlo o počet vyšších územných celkov, na čom skoro stroskotala celá reforma. Potom zasa išlo o kompetencie a financie a okresné úrady a keď išlo do tuhého, tri štvrtiny voličov mali lepší program ako sa niekam terigať a krúžkovať. A keď sa ukázalo, že v dvoch krajoch (z ôsmich, uvážte!) môžu byť županmi Maďari, otrnulo našim roduverným a na čele s Ficom hlásajú – Slováci, zvoľme si Slováka. Akoby celá reforma bola o tom, kto sa komu a kde narodil. Toto ste chceli, Slováci?
Nebolo to tak dávno, keď ktosi zistil, že na zemi je viac potravy ako na stromoch a že po dvoch sa uteká rýchlejšie ako po štyroch – teda, gepard by na to neprišiel. Potom sa búchaním kameňa o kameň a trením dreva o drevo zistilo, že oheň sa dá aj vyrobiť, že skratka do Indie vedie západným smerom, že dynamitom sa odpáli viac kameňa v lomoch a laserové navádzače sú presnejšie ako Yossarian. Nikdy doteraz ľudstvo – alebo jeho vyvinutejšia častica, ktorá mala dosť času na premýšľanie – nezaváhalo, keď bolo možné posunúť poznanie ďalej (napokon, práve zvedavosť nás vyhnala z raja). Myslíte, že pri klonovaní to bude inak? (r)
