BANSKÁ ŠTIAVNICA - Zrejme ani najväčšie slovenské mestá nemajú taký veľký počet cintorínov ako malá Banská Štiavnica. Je ich tam 12 a na nich viac ako 4 200 hrobov.
"Pri výstavbe cintorínov zohrali svoje historické súvislosti, ale aj terénne danosti mesta," hovorí správca mestských cintorínov Ján Ličko. "Štiavnica leží v kopcoch a ťažko mohol vzniknúť jeden súvislý väčší cintorín. Okrem toho mali vlastné cintoríny evanjelici, katolíci, židia, nemecké a maďarské obyvateľstvo dávalo prednosť Frauenbergu, či cintorínu za Piarskou brá- nou."
Dnes funguje len 8 cintorínov, starať sa však treba o všetky. Správca hovorí, že to nie jednoduché, lebo cintoríny majú spolu 7,5 hektára. Spravuje ich súkromná firma. Nie o všetky sa stihne postarať, čo vidieť aj teraz na nefunkčných cintorínoch na Zvonovom vrchu.
"Viem, že sa tu už nepochováva, ale aspoň pred sviatkami to mohli vykosiť," hnevá sa pani, ktorá prišla na Predný cintorín vyzdobiť hroby. Podstatne lepšie sú na tom cintoríny okolo Nového zámku.
"Sám som bol prekvapený, ako málo historických údajov o týchto cintorínoch sa zachovalo. Pritom sú to staré cintoríny so vzácnymi náhrobkami a s vlastnou his- tóriou. Najstaršie hroby majú do dvesto rokov," hovorí správca.
Napríklad cintorín Lazaret zrejme vybudovali kvôli blízkemu lazaretu, kde ležali ťažko chorí baníci, o ktorých sa nemohli starať príbuzní.
Smutný je aj osud cintorína, ktorý Štiavničania medzi sebou dodnes volajú morovým. Pochovávali tam obete moru, a ľudia sa mu vždy vyhýbali. Rovnako opusteno pôsobí židovský cintorín, hoci má jeden z najkrajších domov smútku. Budova v byzantskom štýle sa však pomaly rozpadá.
"Máme až 47 pamiatkovo chránených hrobov, ale starostlivosť o ne nie je taká, aká by mala byť. Chýbajú peniaze i chuť. Viackrát som na to upozorňoval, no náprava neprišla," hovorí Ličko.
Na štiavnických cintorínoch leží mnoho známych osobností. Sládkovičova múza Marína Pischlová - Gerzsová, maliar Jozef Kollár, vedec a historik Jozef Gindl, hlavný banský radca Gyula Gretzmacher, podnikatelia Kachelmannovci, podľa ktorých je dnes pomenované pivo, či známy horský vodca a tatranský chatár Štefan Zamkovský.
Samovrahov pochovávali pod "kacajdu"
Zadný cintorín na Zvonovom vrchu nazývajú domáci aj cintorínom samovrahov. Pochovávali ich oddelene od ostatných - k plotu cintorína. Od ostatných hrobov delila cintorín "kacajda", ako domáci nazývajú zvonicu.
"Pripúšťam, že ľudia pomenovali cintorín neoficiálne aj takto, no zďaleka naň nepochovávali iba samovrahov. Pre tých bola vyčlenená iba spodná časť," hovorí správca. Hoci ľudia túto časť akoby podvedome obchádzali, málokedy sa stávalo, že by hroby nešťastníkov zostávali zanedbané. Príbuzní sa o ne starali tak, ako o všetky ostatné. Dodnes sú dobre viditeľné a značené, niektoré i vyzdobené. Na sviatok zosnulých aj neznámi ľudia zapaľujú na hroboch sviece.
Schátrala iba vzácna zvonica, ktorá mala samovrahov deliť od ostatných hrobov. "Potrebovala by záchranu, veď je to vzácna stavba, ale na to by sa museli nájsť peniaze," hovorí správca cintorínov Ján Ličko.
(eta)
