Havran poľný je na Slovensku najrozšírenejším sťahovavým vtákom. Patrí do čeľade krkavcovitých a svoj biotop má takmer v celej Európe. Žije spoločenským spôsobom, hniezdi na vysokých stromoch v kolóniách. U nás hniezdiace havrany odlietavajú na zimu prevažne do Francúzska, k nám zas na ten čas prilietavajú ich súkmeňovci z Poľska a Ruska.
Kolónie havranov ostávajú svojmu hniezdisku verné, ak nie sú z neho násilne vyhnané, napríklad pri ťažbe dreva, odstrelom, vyberaním násad alebo nastražením otrávených návnad na likvidáciu škodnej zveri. Havranom neprekáža hluk mesta, nie sú také plaché ako vrany, preto ich môžeme vídavať aj na okraji sídlisk a v stromoradiach. Ľudia si ich často mýlia s vranami, aj keď je medzi nimi veľký rozdiel.
Od októbra do marca žijú početné kŕdle havranov na nížinných poliach. Neškodia, skôr ich môžeme označiť za užitočné vtáky, najmä v lesných porastoch pri ničení hmyzu. Lesníci im môžu vyčítať len to, že zo zeme vyťahujú vysadené sadenice, alebo ich nalomia a použijú na stavbu hniezd. Premnožená kolónia niekedy poškodzuje svojím agresívnym správaním a trusom koruny stromov.
Pestovatelia okopanín ich vidia na poliach radi, lebo ničia hmyz vo všetkých štádiách, slimáky aj malé hlodavce. Samozrejme, aj v poľných kultúrach sa občas považujú za škodcov, pretože požierajú vajcia vtákov hniezdiacich na zemi.
V zime sa živia prevažne rastlinnou potravou. Rady si pochutia na oziminách, na ktorých dokážu pri väčšej početnosti narobiť aj značné škody. Na poliach vyzbierajú ponechané okopaniny, zdržujú sa na hnojiskách, kompostoviskách, na smetiskách, skládkach odpadu a v mestách často aj v okolí kontajnerov. Zimné dni takmer nečinne prečkajú na poliach a vo večerných hodinách celé kŕdle v nízkom lete tiahnu nocovať na stromy.
Život v kŕdľoch nadobúda na aktivite koncom februára, keď samce začínajú dvoriť družkám. Vytvorené páry vedú spravidla monogamný život, ale neraz samček poteší svojím krákorením aj iné samičky - zvyčajne sa však vracia do spoločného hniezda. Koncom marca až začiatkom apríla samica znesie tri až päť sivých, jemne škvrnitých vajec. Zohrieva ich 17 dní a samec jej za ten čas prináša potravu. Vyliahnuté mláďatá kŕmia obidvaja rodičia štyri až päť týždňov, zväčša živočíšnou potravou. V druhej polovici mája mladé havrany z hniezda vyletujú a stávajú sa samostatnými. Nasledujúcu jar - ešte ani nie ročné samčeky - tokajú podľa vzoru starších a mladé samičky ich dvorenie prijímajú, hoci sa zatiaľ ani pri jednom pohlaví neprejavuje hniezdiaci pud. (po)
