Mrazuvzdornosť rastlín významne podporuje správna minerálna výživa. Trvalky v jeseni nehnojíme dusíkatými hnojivami. Naopak, spolu s kompostom aplikujeme superfosfát a draselné hnojivá. Takto podporujeme syntézu sacharidov a zahusťujeme bunkové kvapaliny ako ochranu pred vytváraním kryštálikov ľadu v pletivách. Zavlažovanie trvaliek v jesenných mesiacoch obmedzujeme na minimum, aby sme brzdili ich rast. Platí to aj pre ovocné stromy, okrasné kríky a stromy, ktoré postupne zhadzujú lístie a sťahujú výživné látky do koreňov. Mierny deficit vlahy urýchľuje dozrievanie semien i plodov a pripravuje rastliny na prezimovanie.
Najdôležitejšou ochranou pred vymŕzaním je však nastielanie pôdy a zakrývanie porastov rôznymi prikrývkami. Lístie, slama, seno, drvená kôra a iný materiál brzdí prenikanie mrazu do hlbších vrstiev. Bráni vytláčaniu koreňov ľadom z pôdy, čo je časté najmä pri jahodách pestovaných na ílovitej zamokrenej pôde. Porasty zakrývame zväčša priezračnou polyetylénovou fóliou. Čemerica pod fóliou napríklad zakvitne už v decembri alebo v januári. V skalke zakrytej fóliou prezimujú aj tučnolisté rastliny a niektoré kaktusy, ktoré sú citlivejšie na mráz. Osobitne treba chrániť pred mrazom veľkokveté ruže. Kríčkové ruže zo skupín čajohybridov, floribundiek, čajoviek a remontantiek zakrývame mačinovými dlaždicami alebo zeminou. Stromčekovité formy si vyžadujú ochranu korunky papierovým alebo fóliovým vrecom, prípadne po ohnutí k zemi fóliovým krytom. Obaľovanie teplomilnejších kríkov a popínavých rastlín vrecovinou, kobercami alebo vrstvami novinového papiera je účinné pred väčším mrazom a vetrom. Teplý vzduch zohriaty pôdou sa totiž zachytáva pod krytom a chráni rastlinu pred vymŕzaním.
Kôru stromov chránime pred vytváraním mrazových puklín a trhlín bielením kmeňov a hrubších konárov vápenným mliekom. Náter pôsobí aj dezinfekčne a mierni nerovnomerné zahrievanie kôry slnečnými lúčmi.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
