Tým mladším sa asi vynoria v mysli radostné sánkovačky a guľovačky. Veď, kto by zabudol na to, ako minulú zimu nasypal za golier dve kilá snehu Kristíne z 5. A? Nie, milí priatelia, na také ľúbostné zážitky sa nezabúda. A tento rok je Kristína ešte krajšia a vyspelejšia. Pre také chvíle sa oplatí čakať na prvý sneh, nech by ho napadlo čo i len päť centimetrov. Radosť školákov z príchodu zimy je skutočne pochopiteľná. Zima pre nich znamená hlavne Vianoce s kopou darčekov a - neviem, či ste si to všimli - aj nehorázne množstvo prázdnin.
Zima sú však aj kopy špinavého snehu, ktoré treba odhadzovať a tony chemického posypu, ktorý ničí topánky. V zime treba stráviť každé ráno štvrťhodinu oškrabkávaním auta, aby sme sa doňho vôbec dostali. Zima sú nevykúrené čakárne, meškajúce spoje a chrípka. V zime je všade ďaleko. Zima je však tiež čas nostalgických spomienok a koncoročných bilancií. Keď sa dívame von z okna do fujavice, úplne nás to drapne.
Je to aj čas spoločenských podujatí. Čas punču a vareného vína. Kedy si máme uvedomiť, čo pre nás znamenajú priatelia a blízki, keď nie za nekonečných zimných večerov? Blikotavé svetlo sviečok a tiene v nás vyvolávajú pocit dôvernosti. Vyznanie lásky, priznanie, načieranie na dno duše ide pri sviečkach neuveriteľne ľahko. Zima je cesta k sebe, verte mi. Guliana
