Osteoartróza patrí medzi najčastejšie kĺbové ochorenia. Boľavé kĺby má každý desiaty človek už po štyridsaťpäťke. Po päťdesiatke má artrotické kĺby už každý druhý človek. Po 65. roku života má kĺby zničené viac ako 70 percent ľudí. Kĺby nám ničí obezita, nadmerné solenie, sedavé zamestnanie, naša lenivosť, ale paradoxne aj neprimeraná aktivita.
Svoje zohrajú aj gény. "Ak mala babka a dedko artrotické kolená, aj my ich asi budeme mať. Nábeh na artrózu má aj ten, kto má slabšie svalstvo. Ak nie-kto vrcholovo športuje, môže mať naopak problémy s nohami ešte skôr, aj v dvadsiatke," hovorí ortopéd Michal Lauko.
Keď nás bolie všetky kostičky
Zápalové a degeneratívne zmeny môžu postihnúť všetky kĺby - od tých najmenších na rukách a nohách až po najväčšie - bedrové či kolenné.
Vtedy nás doslova bolia všetky kosti a kostičky.
Ako si pomôcť? Platí zásada, že kĺb treba zaťažovať, ale nepreťažovať. Nadmerné šetrenie kĺbu vedie k obmedzeniu pohyblivosti a v konečnom štádiu k jeho stuhnutiu. Cvičenie naopak zlepší krvný obeh, urýchli látkovú premenu, uvoľní stuhnuté kĺby a svaly.
Športovanie nám však nemá spôsobovať bolesť, pre boľavé kĺby nie je vhodný napríklad futbal, tenis či volejbal. Neublížite si však bicyklovaním, plávaním či golfom. Ak sa po cvičení ozve bolesť, je to signál, že bolo prináročné. Zvoľte si menšie zaťaženie. Vyvarujte sa násilných pohybov s ťažkým náradím. Nevhodné sú aj švihové pohyby, neprimerane dlhá chôdza po náročnom teréne. n
