y. Veď to vyzerá tak jednoducho - dostať sa na vrchol. Treba prekonať len pár prekážok, trochu sa pokoriť, trochu klamať, občas robiť niečo nie celkom fér, ale potom príde nádherný život celkom podľa predlohy z časopisu. Všetko ide ľahko, ľahučko auž-už sa sen naplní. Truman Capote zachytáva vo svojej novele Raňajky u Tiffanyho jeden taký pokus mladej dievčiny Holly a jej spolubývajúcej.
"Nemusela ani prstom pohnúť, iba keď chcela zjesť kus koláča. Alebo keď sa chcela učesať a poslať si po obrázkové časopisy. Chodilo nám do domu tých časopisov asi za sto dolárov. A tie časopisy to vlastne všetko zavinili. Tie obrázky ju načisto očarovali. Žila ako vo sne. To bolo aj príčinou, že začala čoraz ďalej odchádzať z domu. Jedného dňa odišla a už sa nevrátila."
(Truman Capote, Raňajky u Tiffanyho)
Román vyšiel v roku 1958 a hoci ešte nezachytil nástup televízie, aj tak naplno vystihol "život podľa reklamy". Americký spisovateľ Truman Capote je tu rozprávačom príbehu v prvej osobe. Je citovo zaangažovaný do hlavnej hrdinky, i keď jeho láska má skôr tútorský charakter.
Svoju hrdinku chápe a sympatizuje s ňou, aj keď sa predáva. Chápe aj jej tvrdosť moment, keď opúšťa hrdinka svojho kocúra - aj jej naivitu. Dokonca sa snaží pochopiť aj jej svojskú predstavu o zodpovednosti a cti. "No, zlatíčko, možno som úplne skazená, ale svedčiť proti priateľovi nepôjdeme. Ani keby mu dokázali, že pašoval drogy do dievčenského internátu. Ľudí posudzujem podľa toho, ako sa správajú ku mne a starý Sally ma možno aj trochu využíval, možno nekonal so mnou stopercentne, ale je to náramný chlapík, a tak nech ma radšej čapne tá tlstá ženská, než by som im pomohla usvedčiť Sallyho."
Capote sa snaží aj o určitú analýzu, prečo je život týchto mladých žien predurčený: sú to podľa neho ich skúsenosti z detstva - tvrdé pomery a náhle zvraty. "Nikdy sa nezmenia, pretože priskoro získali základné znaky svojej povahy, ktorá tak ako rýchle zbohatnutie vedie k strate úsudku; u jednej z tých dvoch prevážila realistka a u druhej naivná romantička." Hlavná hrdinka "v súčasnosti na cestách" nekončí svoje hľadanie, nevzdáva sa túžby naplniť svoj sen, a autorovi ostáva trpké poznanie, že mu unikla.
Capote sa narodil v roku 1924 v New Orleans a zomrel v roku 1984 v Los Angeles za záhadných okolností (možno predrogovanie alebo alkoholický šok).
Svoj spisovateľský talent objavil už v škole - zúčastňoval sa na školských literárnych súťažiach. Profesionálnym spisovateľom sa stal po rokoch túlania a nevšedných zamestnaní. Bol profesionálnym tanečníkom či pomocnou silou v časopise.
Už ako 19-ročný v roku 1949 publikoval svoje prvé poviedky vydané v zbierke Strom noci a iné poviedky. Romány ako Iné hlasy, iné izby z roku 1948 a Lúčna harfa z roku 1951 boli aj zdramatizované. Písal aj filmové scenáre - Premôž diabla (1953) a muzikály - Dom kvetov (1953). Precestoval svet, dokonca aj krajinu sovietov a zverejnil z tejto cesty reportáže v knihe Počuť múzy.
Vo svojich dielach sa väčšinou opiera o autentické zážitky, a preto majú všetky faktografický charakter. Pre ich štýl mu vyhovovalo aj písanie reportáží. Román-dokument Chladnokrvne - o vyvraždení jednej cansaskej rodiny - je rekonštrukciou príbehu vraždy, a bol aj podkladom na filmové spracovanie.
Capote je viac dokumentarista ako kritik. Nemá žiadne "zaručené" recepty na život a najmä nemoralizuje a nepoučuje. Jeho štýl je ľahký, čítavý, ale literárne vycibrený. Slovo je však len na to, aby mu pomohlo vyjadriť situáciu. Hlavnou črtou jeho diela je zážitok a pocit.
Posledné diela už nedosiahli hodnotu predchádzajúcich a nemali ani všeobecný ohlas. Novela Raňajky u Tiffanyho sa však dočkala vo svete mnohých reedícií.
Autor: ds
