Šestnásťčlennú ruskú hokejovú superligu vedie po 22. kole Dinamo Moskva so slovenským útočníkom ĽUBOŠOM BARTEČKOM (28 r.) v zostave. Majster sveta z Göteborgu 2002 pôsobil od juniorských rokov v Severnej Amerike, v NHL odohral za St. Louis a Atlantu dovedna 257 zápasov a vlani sa vrátil do Európy - vybral si Spartu Praha. Tohto roku zamieril s rodinou na východ.
Čo vás prilákalo do Ruska?
"Po vlaňajšej sezóne v Sparte som bol v kontakte s klubmi NHL, ale keď prišlo k výluke, opäť som zamieril do Európy. Ruská liga má svoju kvalitu a ponúkli mi výhodné finančné podmienky."
Lepšie, ako ste mali v NHL? (Bartečko zarábal v Atlante 500-tisíc dolárov - pozn. red.)
"Dá sa to porovnať s NHL."
V superlige hrá počas výluky vyše 40 hokejistov z NHL. Aký hokej sa hrá na ruskom ľade?
"Čudný. Hlavný dôraz sa kladie na defenzívu, štyria brániaci hráči čakajú na modrej čiare. Padá málo gólov. Nie je to podľa môjho gusta, ale musel som sa prispôsobiť. Bolo to ťažké najmä po psychickej stránke. V zápasoch sa hrá veľmi nečisto - samé hákovanie, pichanie, sekanie. V NHL sa ide do súboja telom, tu hokejkou."
Vaše mužstvo má na čele tabuľky trojbodový náskok, vsietilo najviac gólov (60) a najmenej dostalo (30). Spokojnosť?
"Relatívna. Máme dobré mužstvo, na všetkých postoch je veľká konkurencia. Tréner Vladimir Krikunov mení zloženie formácií ako v NHL a všetkým útokom dáva rovnaký priestor. Ja som hral spočiatku s Rosom a Daciukom, neskôr prišiel do stredu Afinogenov. Pomohlo mi, že som hneď v premiére v ôsmom kole vsietil gól, vo Voskresensku sme vyhrali 5:3 a nezabrzdili ma ani dva vynechané zápasy pre zlomený nos - dostal som od súpera z Petrohradu ranu lakťom do tváre."
Ako sa dorozumievate s trénerom, so spoluhráčmi?
"Po rusky. Oprášil som znalosti zo školských čias, už rozumiem takmer všetko. A keď je problém, viacero spoluhráčov hovorí po anglicky. S českým spoluhráčom Pavlom Rosom hovorím po našom."
Zohral aj Rosa svoju úlohu v tom, že ste prijali angažmán v Diname?
"Určite áno. S Pavlom sa poznám ešte z juniorských rokov v Severnej Amerike, radil som sa s ním pred cestou do Moskvy. Bývame spolu v Českom dome, kde sa stretávame aj s partiou českých futbalistov. Časom by som sa mal s rodinou presťahovať do neďalekého Slovenského domu, kde býva náš futbalista Michal Hanek."
Vlani a v úvode tejto sezóny pôsobil v Diname aj žilinský hokejový obranca Tomáš Harant. Prečo musel odísť do Karlových Varov?
"Tu vám nikto nič nepovie. Asi nepadol novému trénerovi do oka. Veď ani nedostal poriadnu šancu a poslali ho preč. V Rusku treba byť na takéto konanie pripravený. Počul som, že pred sezónou sa tu pripravoval Kanaďan Simon Gamache, ktorý má skúsenosti aj z NHL. Jedného dňa však dostal do ruky letenku a zaželali mu šťastný let domov - že s ním už nerátajú. Človek musí byť vnútorne silný, aby to všetko vydržal."
Na čo ste si zvykali najťažšie?
"Na povestné bázy. Veľa som o nich počul z rozprávania, ale skutočnosť je ešte horšia. Pred každým domácim zápasom cestujeme autobusom za mesto do športového strediska v Novogorsku, kde trénujeme i spíme. Ráno sa potom zapchatými ulicami mesta vraciame do Lužník na rozkorčuľovanie a v hale zostaneme až do začiatku zápasu. Ťažko pochopiť, prečo musí nocovať celé mužstvo na báze a nemôžeme byť s rodinami. A ak sa tímu nedarí, jazdí sa do Novogorska ešte častejšie. Niekedy mi to všetko pripadá ako zdvihnutý prst, že zarobené peniaze si treba zaslúžiť."
Na akom aute jazdíte v Moskve?
"Nemám žiadnu mašinu. S Pavlom Rosom sme si najali šoféra z dopravnej firmy, so svojím Volkswagenom príde, kedykoľvek ho zavoláme. Nemusím sa báť, že mi auto na ulici ukradnú, nemám starosti so šoférovaním. Jazdí sa tu ostro, chodci si musia dávať pozor, aj keď sú už na priechode."
Z Moskvy sú tri superligové kluby, okrem Dinama aj CSKA a Spartak, ale za ďalšími súpermi lietate. Kam najďalej?
"Chabarovsk už v superlige nehrá, a tak najdlhší je štyriapolhodinový let do Omska. Cestovanie je podobné ako v NHL, kluby využívajú letecké špeciály. Hneď po zápase sa presúvame na aeroport, vraciame sa do Moskvy. Prvý raz som sa dostal aj do odľahlejších oblastí od hlavného mesta a niekedy som mal pocit, akoby sa čas vrátil o štyridsať rokov dozadu."
Ako sa životu v Rusku prispôsobila vaša americká manželka Natasha so synom Dominikom?
"Žijeme v slovenskej a českej komunite, už sme si zvykli. Moskva je výstavná skriňa Ruska, krásne mesto. Len keby som mal viac voľného času, aby sme ju spoznali. Dominik bude mať čochvíľa rok, pomaly už začína chodiť. To je v ďalekom svete naša najväčšia radosť."
O dva týždne hrá reprezentácia Slovenska na turnaji o Nemecký pohár v Hannoveri. Prídete?
"Prídem, už sa neviem dočkať. Teším sa na normálny hokej a partiu chalanov. Tréner František Hossa mi telefonoval, s prijatím pozvánky som neváhal ani sekundu. Aj manželka je rada, že so synom týždeň pobudne u našich v Poprade."
