FOTO SME - JANA BEŇOVÁ
"Prvé pozdravy som získal od starých ľudí, postupne som rekonštruoval obraz starého mesta. Jedna učiteľka nemeckého jazyka žiadala odo mňa za pohľadnice zopár nemeckých viet. Moje úsilie odmenila vzácnym pozdravom z prelomu storočí, s nápisom Levice - Léva. Vedel som, že pohľadnice z Levíc nemôžem hľadať v Leviciach. Ako som neskôr zistil na burzách, väčšinou ich posielali do Maďarska a Rakúska," hovorí 32-ročný Csaba.
V zbierke má najviac starých záberov Levického hradu a námestia, ktorého vzhľad sa menil. Obraz Levíc vystihovali tradičné trhy s husacinou.
Z albumu vybral pohľadnice s takzvanou dlhou adresou. Do roku 1906 totiž písali adresu rozťahanú na celú zadnú stranu a miesto na pozdrav bolo pod obrázkom. "Na pohľadniciach sa menili i ľudia. Keď si na začiatku 20. storočia rozložil fotograf svoj prístroj na trojnožku, ľudia na neho zízali. Na záberoch z konca storočia sú pred objektívom uvoľnení. V roku 1900 posielali svojim blízkym výjav koča s koňom, v tridsiatych rokoch už boli na námestí autobusy a autá," vyčítal zo zožltnutých obrázkov.
Na pohľadnici z roku 1900 odosieľateľ po maďarsky píše zážitky z mesta: Prišli sme sem včera večer, Levice sú veľmi príjemné, dobre sa tu cítime, je tu aj niekoľko kaviarní. V ďalšej píše český vojak svojej milenke, že pochodoval v kasárňach, ktoré vyznačil šípkou.
Zberateľ má aj kuriózne zážitky, na jednej snímke z roku 1930 spoznala istá žena svojho starého otca, ktorý bol kočišom. Navštívila ho, aby požiadala o jej kópiu. (bej)
