Z Nemecka sa v krajnom prípade presunie v nasledujúcich desiatich rokoch približne dva milióny pracovných miest. Ohrozená je teda štvrtina všetkých pracovných príležitostí v nemeckom priemysle. Upozornila na to medzinárodná ekonomická poradenská firma Boston Consulting Group (BCG).
Je síce možné, že v rámci offshoringu vznikne dopyt po nových pracovných príležitostiach, sumárne však v Nemecku preváži negatívny dosah presunu do lacnejšieho zahraničia na pracovný trh. V analýze BCG sa pritom podčiarkuje, že nemecký offshoring do lacnejšieho zahraničia sa nachádza v počiatočnej fáze: dovoz z východnej Európy a Ázie dosiahol v roku 2003 iba šesť percent všetkých nákupných a obstarávacích aktivít nemeckých podnikov.
Štúdia BCG v ďalšom rozoberá dosah offshoringu na jednotlivé priemyselné odvetvia a výrobky. Dôvodí, že "premiestňovaním pracovných miest budú najviac postihnuté štandardizované, dobre prepravovateľné produkty, ktoré sú náročné na prácu". Ako príklad môžu poslúžiť elektrické prístroje a nábytok.
Konkurencieschopné výrobky, ktoré sa budú v Nemecku vyrábať aj v budúcnosti, musia byť mimoriadne dôležité pre finálny produkt (napríklad auto) a byť použiteľné v mnohých variáciách do finálneho produktu (povedzme sedačky do auta), ako aj výrobky, ktorých preprava je riziková (napríklad sklá do áut).
Analýza BCG zdôrazňuje ohľadom automobilového priemyslu ako kľúčového nemeckého odvetvia, že nákladové výhody v lacnejšom zahraničí ešte nie sú oproti Nemecku také veľké, aby sa vyplatil úplný presun všetkých montážnych a výrobných kapacít. V týchto štátoch a regiónoch zatiaľ chýbajú výkonné, spoľahlivé a zabehané dodávateľské siete. Už okolo roku 2010 rátajú experti BCG s vážnou diskusiou aj na túto tému. Prvým príznakom je skutočnosť, že nemecké automobilky uskutočňujú nové investície často vo východnej Európe.
Na zastavenie alebo spomalenie offshoringu z Nemecka navrhuje štúdia BCG radikálne spružniť pracovné podmienky s cieľom znížiť jednotkové mzdové náklady. Odborníci navrhujú pracovať cez víkend, podmieniť časť zárobku podnikovým ziskom a nezriedka aj znížiť mzdy. Toto by však bolo iba medzikrokom v úsilí nemeckých podnikov znovuzískať konkurencieschopnosť. Z dlhodobého pohľadu je nutné získať opäť čelné postavenie v najmodernejšej technologickej oblasti, ktoré sa dá dosiahnuť len inovačnou ofenzívou a posilnením marketingu. V kocke: v Nemecku musí dôjsť k zvýšeniu úrovne vzdelávacieho systému, k lepšiemu prepojeniu priemyselných podnikov s výskumnými inštitúciami a univerzitami, ako aj k racionalizácii systémov sociálneho zabezpečenia a poklesu pracovných nákladov.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
