Lipu kráľa Mateja, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, zasadil podľa legendy Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. V 15. storočí sa pod mohutným stromom rád zdržiaval Matej Korvín. Podľa neho dostal strom meno. V čase vrcholu mala koruna lipy priemer 36 metrov, obvod kmeňa bol 12 metrov. V minulom storočí začala lipa chradnúť a odštartoval sa dlhoročný boj o jej záchranu. Ročne stojí záchrana 700-ročného stromu 50-tisíc korún. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Na Slovensku je množstvo starých stromov, ktoré sa považujú za cenné prírodné dedičstvo a sú chránené. Podobne ako u ľudí sa s pribúdajúcimi rokmi ich stav zhoršuje a liečba je pomerne nákladná. Napríklad na najvzácnejšiu slovenskú lipu sa ročne vynaloží okolo 50-tisíc korún. Vzácnu 700-ročnú lipu kráľa Mateja precízne sledujú odborníci.
Je vytvorené konzílium odborníkov, ktoré sa pravidelne schádza, monitoruje zdravotný stav stromu a určuje ďalšiu liečbu. Gestorom starostlivosti o najstaršiu slovenskú a zrejme aj európsku lipu je Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV v Nitre. "Je to mimoriadne vzácny strom a našu pozornosť si určite zaslúži," hovorí. Strom je súčasťou areálu Bojnického zámku a tunajšie múzeum sa oň stará.
"Predpokladáme, že pri dobrej starostlivosti si môže lipa ešte požiť, lebo jej zdravotný stav hodnotíme ako dobrý. Vegetatívnym spôsobom sa dokonca podarilo dopestovať potomkov tejto lipy. V krátkom čase by ich mali v Bojniciach vysadiť," dodáva Juhásová. Aby lipa žila čo najdlhšie, urobili na nej odborníci viaceré zásahy. Preliečil sa spráchnivený peň, v spodnej časti stromu sa vytvorili podvaly, ktoré strom stabilizujú. Zabezpečila sa tiež proti drevokazným hubám. Aj keď z pôvodnej lipy ostala iba časť, v posledných rokoch opäť pôsobí mohutným dojmom. (eta)
Čím bližšie k ľuďom, tým horší život
ŠTIAVNICA - Správa krajinnej oblasti Štiavnické vrchy sa stará o 30 vzácnych stromov. Sú navzájom vzdialené, takže ochranári sa za nimi nachodia kilometre. Potrebovali by viac ľudí i peňazí. Kontrolujú stromy od Veľkého Krtíša po Krupinu a Žiarsky okres. "Zdravotný stav stromov sa dosť odlišuje, na čom sa podpisuje viacero faktorov. Napríklad aj to, či je strom blízko ľudských obydlí," hovorí Dušan Trcka, vedúci Správy CHKO Štiavnické vrchy. Napríklad viac ako 400-ročný Koháryho dub v Štiavnických vrchoch je vo veľmi dobrej kondícii. "Je na lúke ďalej od ľudských príbytkov, takže ho nedevastujú vandali," tvrdí Trcka. Potom stačí robiť pravidelné zdravotné kontroly a odstraňovať náletové kríky, aby neuberali dubu vlahu a svetlo. Horšie je na tom takmer o sto rokov mladší dub v kremnickej Zechenterovej záhrade. Nachádza sa v centre mesta a nevyhol sa tomu, aby ho ľudia nepoškodzovali. Pred časom ho napadla agresívna huba sírovec. Odborníkom sa však podarilo zdravotný stav stromu zlepšiť. "Peňazí nie je vždy dostatok, prioritne sa preto zameriavame na stromy, ktoré sú choré, " dodáva Trcka. Zamestnávajú vlastného dendrológa, ktorý presne vie, čo stromu pomôže a čo mu môže uškodiť. Chybný liečebný postup a zanedbaná prevencia sa môžu na zdraví stromu prejaviť negatívne.
K stromom, ktoré sa môžu dožiť úctyhodného veku, patria nielen lipy a duby, ale aj gaštany, platany či bresty. Za mimoriadne cenný sa považuje napríklad gaštan v Častej, alebo dub v Dubinnom na východnom Slovensku. (eta)
