FOTO - ARCHÍV SME
a.
Bývalý riaditeľ divadla Anton Grega podpísal v roku 1993 s košickou firmou Gabriel zmluvy o prenájme priestorov v budove na Františkánskej ulici, ktorú Štátne divadlo spravuje. Budova mala slúžiť ako dom odevov.
Zmluvu podpísali na 30 rokov, neskôr platnosť predĺžili na 60. Pri nájomnej zmluve uzavretej na určitú lehotu môže nájomný vzťah zaniknúť len zo zákonom určených dôvodov. Súhlas zriaďovateľa divadla chýbal, hoci od januára 1993 platila vyhláška, ktorá ho vyžadovala.
Od roku 1994 začal platiť nový zákon o správe majetku štátu, ktorý predpísal maximálnu lehotu nájmu. Všetky podobné zmluvy mali byť podľa neho v lehote upravené na najviac 5 rokov, inak zo zákona zanikli.
Nová riaditeľka Štátneho divadla Nina Rašiová sa snažila skrátiť lehotu nájmu na niekoľko mesiacov a zvýšiť nájomné. Firma s návrhmi nesúhlasila a správanie divadla označila za obštrukciu, ktorá jej zabránila podnikať.
Súd v roku 1997 rozhodol, že Štátne divadlo konalo v rozpore s dobrými mravmi a firma sa začala súdiť o ušlý zisk. Okrem tohto sporu prebieha ešte konanie o náhradu skutočnej škody - investícií, ktoré firma do budovy vložila. Neskôr firma Gabriel odstúpila pohľadávku firme Adria - Al zo Šamorína. Spoločníkom oboch je však Aladár Ocsko.
Pôvodná žaloba znela na 100-tisíc, o niekoľko rokov neskôr znalecký posudok ušlý zisk firmy vyčíslil až na 108 miliónov. Vypracoval ho docent Milan Polončák, bývalý pedagóg Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Košiciach. K 108 miliónom vraj dospel na základe podnikateľského plánu firmy. Návrhy na vykonanie kontrolného posudku súd neprijal. Milan Polončák sa pre SME ku kauze odmietol vyjadriť.
Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu nebolo úspešné, podľa rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach Štátne divadlo musí žalobcovi zaplatiť ušlý zisk viac ako 53 miliónov. Tento mesiac sa začala exekúcia, ktorá môže ohroziť chod divadla.
Riaditeľ divadla Peter Himič považuje rozhodnutie Krajského súdu za nespravodlivé. Divadlo sa podľa neho bude usilovať o to, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia a zabrániť exekúciám.
Podľa advokáta divadla Milana Knopa by takéto rozhodnutie po definitívnom potvrdení zadalo veľmi vážny precedens. "Neviem, akú môžeme mať potom právnu istotu." Povedal, že v doterajšej praxi sa s podobným problémom nestretol.
Tento týždeň boli v Štátnom divadle na prieskume poslanci Gustáv Krajči z ĽÚ a Šándor Albert z SMK. Podľa Krajčiho by sa v spore malo viac angažovať aj ministerstvo kultúry.
Podľa stanoviska ministerstva kultúry sa minister Rudolf Chmel tiež obrátil na generálneho prokurátora so žiadosťou, aby zvážil mimoriadne dovolanie. Netrestný odbor Generálnej prokuratúry má o podnete Štátneho divadla rozhodnúť do niekoľkých týždňov.
Anna Andrejuvová z ministerstva spravodlivosti povedala, že ministerstvo nemôže komentovať rozhodnutia súdu. Na základe neanonymných podnetov však môže preveriť spis z hľadiska etiky, dôstojnosti a prieťahov. Ministerstvo dozerá aj na prácu súdnych znalcov.
O probléme má rokovať aj parlamentný výbor pre kultúru. (zu)
