V roku 1985 Kurt Vonnegut podporil akciu pražskej Jazzovej sekcie, ktorá v čase normalizácie združovala tisícky mladých ľudí, nezávislých od vtedajších oficiálnych štátnych štruktúr. V ulici Ke Krčské stráni, neďaleko sídla Jazzovej sekcie, postavili jej členovia pomník k 40. výročiu skončenia druhej svetovej vojny a založenia OSN, a na priľahlom pozemku vysádzali stromy a kríky. Dvadsiateho marca 1985 prišiel si sem svoju lipu zasadiť aj Vonnegut (na snímke v popredí). O rok neskôr pomník odstránila Štátna bezpečnosť, Jazzová sekcia ho obnovila v máji tohto roku.
FOTO - ARCHÍV JAZZOVEJ SEKCIE
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
"Americký spisovateľ sa vracia k humanistickému zameraniu poháňaný mierou zodpovednosti za svojich krajanov, za tých, čo vydali rozkaz bombardovať Drážďany aj Hirošimu v jeho rodnom jazyku."
R. Orlovová, Novyj Mir
"Táto kniha je nepodarok a nemohlo to byť inak, lebo ju napísal soľný stĺp."
Kurt Vonnegut
"Vo svojom šiestom románe Vonnegut rozpráva, ako sa vyše dvadsať rokov pokúšal zobraziť jednu jedinú udalosť - bombardovanie Drážďan, ktoré bolo dielom amerických a anglických letcov. Napokon ju zobrazil a teraz vraví, že kniha je nepodarok. No Bitúnok č. 5 zďaleka nie je nepodarok, naopak, je to neobyčajne vydarená kniha. Je to kniha, ktorú si musíte prečítať, ktorú musíte čítať znova a znova. Je vtipná, múdra a plná súcitu."
New York Times Book Review
"Americkým zabijakom číslo jeden nie sú choroby obehovej sústavy, ale samota." Kurt Vonnegut
"Spisovatelia majú v priemere asi rovnaké IQ ako predavačky kozmetiky v obchodnom dome Bloomingdales. Naša sila spočíva v trpezlivosti."
Kurt Vonnegut
"Z náletu na Drážďany, ktorý neskrátil vojnu ani o sekundu, neprelomil nemeckú obranu ani neoslobodil ani jedného zajatca z tábora smrti, mal prospech len jediný človek na tejto planéte. Na každom mŕtvom zarobím tri doláre na tantiémach."
Kurt Vonnegut
Američan nemeckého pôvodu vo štvrtej generácii
Kurt Vonnegut Jr. sa narodil roku 1922 v Indianapolise, v štáte Indiana v USA a je Američanom nemeckého pôvodu vo štvrtej generácii. Slúžil v americkom pechotnom prieskume a ako vojnový zajatec sa stal v Nemecku roku 1945 svedkom bombardovania Drážďan, prežil a tento príbeh vyrozprával v kultovej knihe Bitúnok č. 5 (1969). Je to román trocha telegraficky schizofrenický, v duchu povestí z planéty Tralfamadore, odkiaľ pochádzajú lietajúce taniere.
Viaceré jeho knihy sú inšpirované postupmi literárnej fantastiky. Prvý román Mechanický klavír (1952) je zamyslením nad americkou spoločnosťou elektronického veku riadenou robotmi. Antiutopickými varovaniami sú aj čitateľsky mimoriadne úspešné romány Sirény Titanu (1959) či Kolíska (1963). V neskorších dielach Raňajky šampiónov (1973), Galapágy (1985), Hókus pókus (1990) alebo Časotrasenie (1998) sa čoraz výraznejšie hlási k slovu jeho groteskná komika a inšpirácia popkultúrou. S postupujúcim vekom sa v jeho tvorbe čoraz výraznejšie dostávajú do popredia reflexívne a autobiografické prvky.
