FOTO - ARCHÍV SME
ntálneho fondu od 1. januára budúceho roka. V štátnom rozpočte bude preto chýbať viac ako miliarda korún.
Šéf rezortu financií Ivan Mikloš označil počínanie maďarských poslancov za nezodpovedné. "Zobrali z príjmov vyše miliardu, ktorá mala slúžiť na potreby takých oblastí, ako je školstvo či zdravotníctvo," povedal.
SMK nemieni svoje hlasovanie napraviť tým, že by ponúkla riešenie, ako tento výpadok v rozpočte nahradiť. Predseda jej poslaneckého klubu Gyula Bárdos už odkázal, že chýbajúce peniaze by mal hľadať minister financií. Miklošov poradca Peter Papanek už istú predstavu má. "Tieto zdroje by sme videli v rezortoch, kde je nízka efektívnosť využitia peňazí daňových poplatníkov. Napríklad v kapitole životného prostredia alebo pôdohospodárstva," povedal. Obe tieto kapitoly politicky kontroluje práve SMK. Definitívnu odpoveď na otázku, ako zachrániť rozpočet bez zvýšenia verejného dlhu, by mala dať koaličná rada, ktorá sa hlasovaním SMK bude zaoberať v pondelok.
Hlavný analytik ministerstva financií Ľudovít Ódor apeluje na sprísnenie pravidiel pri prijímaní zákonov, ktoré vplývajú na rozpočet. "Kto navrhne zákon, ktorý má negatívny dosah na rozpočet, mal by zároveň navrhnúť spôsob, ako tento dosah kompenzovať. Som však skeptický, pretože takéto sprísnenie pravidiel by museli schváliť tí istí ľudia, ktorí ich porušujú," povedal.
Environmentálny fond parlament prvý raz schválil koncom leta - šesť mesiacov po tom, ako vypracovanie príslušného zákona navrhol parlamentný výbor pre životné prostredie. Keď sme o tom písali v júni, rezort životného prostredia sa vyjadril, že je to poslanecká iniciatíva, ktorú schvaľuje, ale inak s ňou nič nemá. Ako sme však upozornili, výbor sa začal touto otázkou zaoberať, až keď ho o to požiadala Daniela Kobetičová, ktorá na ministerstve pracovala ako šéfka sekcie realizácie environmentálnych programov. Táto sekcia prebrala úlohy predtým zrušeného štátneho fondu.
MARTIN JAROŠ
Fond zamúti vodu
Hoci bude potrebné doladiť návrh rozpočtu, ktorý vláda predložila do parlamentu, chýbajúca suma by sama osebe nemala ohroziť stabilitu verejných financií. Ekonómovia však poukazujú najmä na problém straty dôveryhodnosti vlády.
"Schválenie spustenia envinrofondu je veľmi nešťastné. Môže to byť precedens do budúcna a motivácia pre ďalšie rezorty, aby si zakladali štátne fondy. A to by bol návrat do čias Mečiarovej vlády," poznamenal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Okrem toho sa podľa neho v plnej nahote ukazuje, že imidž moderného a zodpovedného prístupu k hospodárskej politike, ktorý si vybudovala slovenská vládna koalícia, stál len na niekoľkých jednotlivcoch. "Zodpovedné zmýšľanie je v rámci koalície zjavne rozložené veľmi nerovnomerne."
"Je to návrat k takzvanému fondizmu, čo je menej transparentný a zložitejší spôsob prerozdeľovania verejných financií," pridáva sa aj riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka Martin Chren. "Je otázne, či vôbec má zmysel zakladať takýto fond, keďže bude aj tak celý podliehať ministrovi životného prostredia. Jeho činnosť mohla pokojne zostať v rámci ministerstva. Takto iba pribudne jedna zbytočná inštitúcia," poznamenal. Ako dodal, činnosť takýchto vládnych fondov neprispieva ani k ochrane životného prostredia, väčšinou z nej ťažia iba malé záujmové skupiny.
