Číňania a mladí kanadskí cestovatelia si často pripevňujú na ruksaky štátnu vlajku. Vraj preto, že nemajú radi, keď si ľudia o nich myslia, že sú Američania. Keď si o vás ľudia myslia, že ste Česi, alebo keď sa vás spýtajú, či ste z Ukrajiny, ako sa pritom cítite?
Mňa na Slovensku často považujú za Číňana. Úprimne povedané, neprekáža mi, ak si o mne myslia, že som Číňan, Vietnamec alebo Kórejčan. Som jedným z Ázijčanov. Ale stáva sa mi to prakticky každý deň. Išiel som napríklad okolo materskej školy. Deti si ma všimli a jeden z chlapcov zakričal: Číňan! Jeho kamarát spoza drôteného plota sa okamžite pridal: Číňan, Číňan, Číňan. Povedal som si, že im vysvetlím, že som Japonec. Keď som sa pohol smerom k nim, deti ostali prekvapené a utiekli. Nič to, sú to deti, nepoznajú svet, naučia sa - povedal som si.
Niekedy sa ocitám aj v nebezpečných situáciách. Kráčali sme so ženou v Bratislave večer po Obchodnej ulici. Dvaja chlapci práve vyšli z podniku a rozdelili sa, jeden šiel po jednej a druhý po druhej strane ulice. Ten za nami začal s narážkami, vraj že hrá ping pong, a druhý na to povedal: Smrť! Zopakovali to niekoľkokrát. Strašne sme sa so ženou báli.
Pred pár dňami sme boli v obchodnom dome. Objavil som tam krásny malý bambus v kvetináči. V Japonsku takéto mini bambusy nepestujeme. Vzal som kvet, že si ho kúpim. A zrazu jedna okoloidúca zákazníčka podotkla s úsmevom kamarátke: Číňan si kupuje bambus!
Najprv som si myslel, že to budem ignorovať, ale potom som si povedal, že je to dobrá príležitosť prihovoriť sa, vysvetliť. Nebola už dieťa a nebola ani opitá. Bola to dospelá žena. Pristúpil som k nej a povedal: Prepáčte, prosím, myslíte si, že keď si Američan kupuje v cudzej krajine hamburger, je na tom niečo čudné? A myslíte si, že Ázijčania v cudzine sú vždy iba Číňania?
Žena znervóznela, bola rozrušená a tvárila sa, že ju obťažujem. Bol som naozaj len zvedavý, čo ju viedlo k takej poznámke, nič viac. Nepočúvala ma, len povedala, aby som ju neobťažoval. Rovno som sa jej teda spýtal, či je rasistka alebo čo? Začala byť agresívna, ani sa nepokúsila v pokoji si to vydebatovať. Ešte zvýšila hlas, vraj nech ju neatakujem, a že som blázon. Snažil som sa jej vysvetliť, že nemám v úmysle útočiť, chcem sa len porozprávať o tom, s čím vlastne začala ona a čo obťažuje mňa. Zareagovala, vraj to je môj problém a pohrozila mi, že na mňa zavolá strážnu službu. Nečakala však, že budem súhlasiť: "Veľmi dobrý nápad," povedal som. "A môžete zavolať aj políciu. Poďme si to vysvetliť na súde."
Neviem veľa o Číňanoch žijúcich v tejto krajine, ale ak sa k nim správajú Slováci tak, ako ku mne, keď ma považujú za Číňana, je mi z toho smutno. Neznášam, keď sa na Ázijčanov, nech sú odkiaľkoľvek, pozerajú iní zhora. Všade na svete sú dobrí aj zlí ľudia, vzdelaní aj jednoduchší. Čína je vyspelá obrovská krajina s hypermodernými mestami. Vo veľmi blízkej budúcnosti bude pravdepodobne na Slovensko legálne prichádzať inteligencia z Ázie. Japonci, napríklad, pretože pochádzajú z ústavnej krajiny dodržujúcej zákony, sa nenechajú osočovať a nebudú takéto správanie akceptovať. Sú zvyknutí na dodržiavanie ľudských práv a riešenie problémov prostredníctvom súdu.
Ale, samozrejme, každý človek môže mať aj vlastný názor. Nemusíte Ázijčanov milovať, ale aspoň nepriazeň nezdvorilo nezverejňujte. Obľúbil som si Slovensko, ale nechcem s týmto problémom zápasiť každý deň po celý zvyšok svojho života. Mám z toho depresiu.
MASAHIKO
