počuť, že vie naspamäť toľko básní, že by ho asi nikto neporazil. Netrvalo dlho a nedávno sa zúčastnil na nultom ročníku Medzinárodných pretekov v recitovaní básní naspamäť, ktoré usporiadalo České veľvyslanectvo v Bratislave. Počas štyroch hodín odznelo v horárni v bratislavskom Horskom parku v devätnástich kolách vyše päťdesiat básní.
Súťažili traja - on, fyzik Jan Novotný z Masarykovej univerzity v Brne a podnikateľ Karel Švec. Recitovali české básne i poéziu písanú v cudzích jazykoch. "Keď jeden doprednášal, druhého hneď čosi napadlo," spomína Vaculík. "Napokon sme museli preteky stopnúť, lebo to už ďalej nešlo. S Janom Novotným sme získali prvú cenu."
A prečo sa začal učiť básne naspamäť? "Keď som mal šesťdesiat, zistil som, že mi začína slabnúť pamäť, tak som sa rozhodol, že ju budem takto trénovať," vysvetľuje.
Špeciálne na precvičenie pamäti sa naučil aj slovenskú báseň Matora od Michala Miloslava Hodžu. Je jazykovo veľmi krásna a ťažká, plná zvláštnych, nespisovných slov, ktoré sú však zvukovo veľmi pekné a pocitovo výrazné. Z českých básnikov predniesol v Bratislave Josefa Václava Sládka a Jana Nerudu.
"Technikou som sa vôbec nezaoberal. Ako sa tak môžete pýtať?" hovorí. "Keď čítam nahlas, čítam veľmi dobre. Tú báseň skoro hrám."
Ludvík Vaculík tvrdí, že každý človek by dokázal prednášať podobne ako on. Prečo s tým má teda niekto problém? "Pretože prednášať nechce, nemá dôvod. Je to otázka veku, nálady a spoločnosti."
