„Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie.“ Prímestský autobus uháňa na Peťovku. Sedí v ňom sedem ľudí a vodič, ktorý sa napriek optimistickému nápisu nad hlavou hnusne mračí. Z hlavnej cesty urobí vozidlo pravouhlú zákrutu a mieri úzkou asfaltkou hore briežkom. Sprava a zľava stúpa les.

Peťovka – to je asi tridsať domcov okolo krásne kľukatej cestičky. Osada patrí k Motešiciam v Trenčianskom okrese. Je vyššie položená a udrží sa v nej dlhšie sneh. Vzduch je premiešaný s dymom z komínov.

Bez školy a MNV

Idylka sa končí, keď pani Otília Richtárechová skonštatuje, že počas vianočných sviatkov sa sem autobus nebude unúvať: „Spojenie máme zabezpečené z Bánoviec nad Bebravou. Tento autobus sem chodí niekoľkokrát za pracovný deň. Počas víkendov sme mali spoj z Trenčína, ale v lete nám ho zrušili.“ Ani z pani Richtárechovej nesrší optimizmus.

V Peťovke býva asi päťdesiat ľudí. Ak potrebujú cez víkend cestovať, musia prejsť po tej asfaltke uprostred lesa. Od začiatku osady je to vyše dvoch kilometrov. Až na rázcestí si počkajú na prípoj. Dva kilometre vlastne nie je veľa. Nie pre mladých. Tých tu však žije len asi zo desať.

„Pochádzam od Banskej Štiavnice. Prisťahovala som sa v roku 1962,“ rozhovorí sa staršia pani Kučerková, ktorá nemá dôvod na zlú náladu. Jediné, čo ju mrzí, sú zrušené autobusy. „Vtedy to tu bola živá dedina. Mali sme aj školu a vlastné MNV. Teraz je to tu voľnejšie,“ vysvetľuje. Slovo voľnejšie, ktoré použije ešte niekoľkokrát, u nej znamená, že populácia ide dolu vodou.

Linky sú nerentabilné

Kvôli práci sa mladé rodiny postupne odsťahovali. Kučerkovci sú príkladom: jeden syn je v Čechách, dcéra v Trenčíne. Akurát posledný sa drží maminej sukne. Do mesta by ich nikto nedostal.

Zrýchlený tep má Peťovka v lete. Do domčekov prídu rodiny s deťmi, chatári pootvárajú okenice. Na chvíľu sa zdá, že o vymieraní nemôže byť ani reči. Pani Kučerková je bystrá. Chápe, že zrušené autobusy, to nebude len horšie spojenie so svetom pre nich samotných. Ťažšie sa sem na víkendy dostanú odídenci, ľudia sa budú menej stretávať a to im neprospeje.

Starosta Motešíc Jozef Minárech sa veľmi snažil spoje udržať. Jeden dokonca jazdí kvôli jedinej obyvateľke, ktorá sa vracia z práce. Už teraz je to na hrane.

„Ako starostovia dotknutých obcí sme boli postavení pred hotovú vec. SAD Bánovce nad Bebravou nám ukázala čísla, ktoré naozaj potvrdzovali nerentabilnosť liniek,“ konštatuje.

„Velice málo“ na omši

Medzi domami je skrčená aj drobná kaplnka. Ak ešte vlani chodili katolíci na nedeľnú omšu do Trenčianskych Teplíc, po zrušení spojov chodí Motešický farár za nimi. Keď je chladnejšie, stretne sa ich na liturgii do desať. Slovami pani Kučerkovej „velice málo“.

Každý tu pozná každého. Obchod nemajú, kdeže ešte krčmu! Na bývalom MNV má podnikateľ zložené potraviny. Dva razy do týždňa „obchod“ otvorí a domáci si nakúpia aspoň základné potraviny. „Ak aj niečo zabudneme kúpiť, nič sa nestane. Skoro každý má kľúče, a ak dačo súrne potrebuje, sám si vezme a pre poriadok zapíše do zošita. Nestalo sa, že by čosi len tak zmizlo,“ opisuje originálny, no poctivý systém pani Kučerková.

Tunajších obyvateľov čakajú až príliš pokojné Vianoce.