Jedna z novostavieb v Pereši. FOTO PRE SME - RÓBERT SÁNDOR
Pereš bol do roku 1990 samostatnou obcou so 600 obyvateľmi. Za štrnásť rokov, odkedy sa stal súčasťou Košíc, sa ich počet takmer zdvojnásobil. V niekdajšej záhradkárskej lokalite pribúdajú rodinné domy každý rok. Košičania, ktorí si to môžu dovoliť, sa sťahujú do Pereša. O pozemky na výstavbu rodinných domov je doslova bitka.
"V roku 1990 bolo vydaných šesť stavebných povolení, vlani už 29. Odkedy sme mestskou časťou Košíc, teda za posledných štrnásť rokov, stavebné úrady vydali celkovo 223 stavebných povolení a kolaudáciou prešlo 138 rodinných domov," hovorí pracovníčka miestneho úradu Ľubomíra Laušová.
Všetky ulice sú stavané do pravého uhla. Nielen preto mu prischla prezývka Manhattan. Prehliadka nových rodinných domov, či skôr honosných víl, rezidencií a usadlostí, mohutné murované, kovové či drevené ploty, ktoré bránia dotieravým pohľadom zvedavcov, nasvedčujú, že v donedávna nenápadnej obci vedľa cesty z mesta do železiarní si budujú hniezda výlučne zámožnejší Košičania.
Postavili si tu domy advokáti, lekári, podnikatelia, členovia bývalého "kindermanažmentu" z čias pôsobenia Rezešovcov vo VSŽ.
"Je to najdynamickejšie sa rozvíjajúca mestská časť, čo sa týka individuálnej bytovej výstavby. Pre mňa je podstatné, že bývam v meste a pritom na vidieku. Vyjdem zo záhrady a som v lese. Do práce sa dostanem za pár minút. A je tu božský pokoj. Čo viac si môže človek želať," vysvetľuje svoje rozhodnutie presťahovať sa z panelákovej džungle známy košický podnikateľ. O tom, koľko ho pozemok a výstavba stála, nechce hovoriť. "Niekoľko miliónov," povie.
Pereš patrí medzi najmladšie mestské časti. V roku 1937 majiteľ lesných pozemkov, na ktorých dnešný Pereš stojí, spolu s ďalšími 37 spoločníkmi požiadali košické úrady, aby mohli začať s výstavbou novej obce. O rok na to dostali súhlas. Podľa prvého územného plánu mal každý pozemok 38 árov. Veľké záhrady oddeľovali cesty stavané do pravého uhla. Počas bývalého režimu pozemky rozparcelovali a rozdelili záhradkárom.
Dnes má každý pozemok rozlohu minimálne 8 árov, v okrajových častiach aj dvojnásobok. V istej realitnej kancelárii ponúkajú štvorcový meter za 1 600 korún.
Medzi pôvodnými obyvateľmi však kolujú legendy: "K susedovi prišiel chlapík na nejakom čiernom džípe, že chce kúpiť jeho pozemok. Sused mu hovorí, že nie je na predaj, že on už sa nebude na staré kolená sťahovať kdesi do paneláku. Chlapík položil na stôl kufrík, otvoril ho a hovorí: Tu sú dva milióny korún. Keď sa teraz dohodneme, nechám vám ho a zajtra prídem s rovnakým. Kto by odolal? A to bol, prosím pekne, pred pár rokmi. Dnes sú už tie ceny niekde inde. Raz darmo. Kto tu chce žiť, nech si zaplatí. Cenu určuje dopyt. A bohatí Košičania sa tu len tak pretekajú," hovorí chlapík v krčme. A verí, že onedlho si už ani on nebude musieť požičiavať na pivo.
