V bohatších regiónoch Slovenska ustupuje bývalá poľnohospodárska pôda stavebníkom. V Bratislave-Rači sa plánuje zastavať 22 hektárov bývalých vinohradov. Len za minulý rok sa na stavebné pozemky na Slovensku zmenilo takmer 600 hektárov poľnohospodárskej pôdy. FOTO SME - PAVOL MAJER
BRATISLAVA - V cenách stavebných pozemkov sú veľké rozdiely, ktoré závisia od regiónu. V Bratislave môže stáť pozemok v lukratívnych častiach viac ako dom, ktorý na ňom bude stáť. Za štvorcový meter pôdy zaplatia bohatí záujemcovia aj 12-tisíc korún. Blízko Nitry, v 20 kilometrov vzdialenej obci Vinodol, stojí desaťárová stavebná parcela 150-tisíc korún a ak majiteľ začne na pozemku do dvoch rokov stavať, obec mu ešte stotisíc korún vráti. Pozemok ho tak bude stáť iba 50-tisíc korún.
Najmä na území hlavného mesta je vhodných stavebných pozemkov málo. Stavebné aktivity sa postupne presúvajú do okrajových častí a okolitých dedín. Nové pozemky množstvo obcí vytyčuje na bývalej poľnohospodárskej pôde. V Rači sa má stavať na mieste bývalých vinohradov. "Je to trend, všade to teraz vidno," hovorí Michal Ružek zo Združenia znalcov a odhadcov Slovenska. To isté platí aj pre oblasti, kam prichádzajú investori a stavajú sa priemyselné parky. Ružek tvrdí, že v minulosti bola poľnohospodárska pôda príliš chránená a "nedalo sa tam nič stavať." Teraz sa situácia zmenila a stavia sa vraj pomerne veľa.
To sa však netýka celého Slovenska. "My by sme len privítali, keby tu bol taký boom, ale nie je to tak," hovorí predseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora.
Ľudia podľa neho väčšinou iba prerábajú už existujúce domy a nové pozemky sa veľmi nezakladajú. Pozemkov je vraj dosť aj v okolí Štrby, "ale ľudia nemajú peniaze. Dnes je na pozemkoch tráva, už ani pásť sa tam nemá čo, lebo sú redukované počty dobytka a tá pôda je nevyužitá".
Kým sa z poľnohospodárskej pôdy stanú stavebné pozemky trvá niekoľko rokov. Nie je to možné bez toho, aby s tým počítal aj územný plán obce a nebolo vydané stavebné povolenie. Pôda musí byť vyňatá z pôdneho fondu. Stavať sa nesmie na prvých štyroch najkvalitnejších druhoch pôd. Niektorí majitelia sa preto snažia o prekvalifikovanie svojej pôdy na menej kvalitnú.
Mária Zászlosová z ministerstva výstavby vie o prípade z Trenčína, kde majú byť vydané stavebné povolenia bez toho, aby bolo rozhodnuté o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. "To by bolo porušenie zákona." Nemá však informácie, že by sa to robilo masovo.
