Goran Bregovič (vpravo) so svojím ansámblom. FOTO - ČTK
ku prvýkrát, rozprúdil krv všetkým - na pódiu i v hľadisku.
Úvod sa oneskoril o trištvrtehodinu - pre kostýmy, ktoré meškali - bez nich by to vraj nebolo ono. Keď nastúpil sláčikový orchester s mužským zborom v oblekoch, v publiku sa začalo pošuškávať, že sa asi čakalo kvôli motýlikom. Po hráčoch na trúbku, ktorí začali z bočných dverí sály vchádzať pomedzi divákov a navzájom pritom konverzujúc trúbkovými melódiami, nastúpili na pódium tri macedónske speváčky v bohato zdobených krojoch a nakoniec biely džentlmen - Goran Bregovič.
Začalo sa pomaly, zádumčivými piesňami, ktoré využívali ženské viachlasy a mužský zbor. Bolo počuť aj piesne z filmov Emira Kusturicu, hlavne z najznámejšieho Undergroundu, balkánske piesne zo svadieb a pohrebov, ale aj skladby z najnovšieho albumu. Aj tie známe však zneli inak ako na cédečku, ich netradičné spracovanie často diváci spoznali až podľa refrénu či textu. Bregovič, ktorý pôsobil veľmi príjemne a uvoľnene, sa občas divákom prihováral po anglicky.
"Balkánska hudba je niečo iné, príjemné a pekné. Tento rok už tu bol aj Ibrahim Ferrer a ľudia prišli. Hudobný záber, to nie sú iba anglické ostrovy a Amerika," hovorí organizátor koncertu Pavol Maruščák. Vekový priemer divákov bol okolo dvadsaťpäť rokov, publikum vo vypredanej sále Incheby bolo rôznorodé, od manažérov až po "dredáčov". Všetci, ale najmä tí roztancovaní, si po záverečnej hitovke Mesecina vydupali prídavok.
"Mne sa to páčilo veľmi, len mi prišlo trošku zle z toho ovzdušia. Je to taká bohatá hudba, akoby v nej bolo viac dimenzií. Na slovenskú dychovku by som nešla, nevyžaruje toľko energie ako táto balkánska," hovorí Lucia, ktorá si na koncerte aj schuti zatancovala.
"Som spokojný, aj keď moja priateľka od toho čakala viac tanca a pohybu. Priestor bol trochu stiesnený, hudba sa mi páčila a Bregovič naživo, to je zážitok. Vidieť, ako to hranie Bregoviča baví. V Čechách majú Čechomor, u nás taká kapela chýba. Išiel by som aj na slovenskú dychovku, ak by mali takéto aranžmán. Bregovič nehrá pre tradície, ale preto, že sa mu to páči, tradície sú v ňom a cez neho prechádzajú do hudby," hovorí spokojný návštevník Števo.
ELA NAHÁLKOVÁ
