Najlepšou zo Sloveniek počas úvodného kola Svetového pohára v biatlone bola 30-ročná SOŇA MIHOKOVÁ. Rodáčku z Liptovského Hrádku sme zastihli v hoteli Salzburgerhof pred televíznou obrazovkou, kde práve sledovala biatlonové súboje mužov. S 25. miestom a šiestimi bodmi do hodnotenia SP však štvrtá zo šprintu na ZOH v Nagane spokojná nebola, v Hochfilzene si napriek zlému počasiu v rovnakej disciplíne trúfala na viac.

Ako veľmi vám preteky znepríjemňovalo počasie?

„Bolo to priam hrôzostrašné. Nemky, ktoré štartovali na začiatku, ho mali ešte celkom slušné, dávali nuly, ale postupne sa to zhoršovalo. Ja som mala päťdesiatku a to už husté sneženie zúrilo. Ale aspoňže na strelnici nefúkalo.“

Tréner Juraj Sanitra pred štartom označil preteky za dôležité z hľadiska psychiky. Dodali vám optimizmus do ďalších bojov?

„Z bežeckej stránky áno. Boli časy, keď som s jednou ranou mimo končila štyridsiata. Teraz som netrafila dva razy v ľahu, dva razy v stoji a som v bodovanej tridsiatke. Ale tie štyri chyby mrzia, cítim, že som dnes mala na lepšie umiestenie.“

Je bežecké zlepšenie výsledkom dobrej prípravy na sezónu. Taká dobrá ako teraz vraj už dávno nebola.

„To je pravda. Vlani sme pred štartom stihli len tri týždne na Dachsteine. Teraz toho bolo oveľa viac, výborné podmienky na prácu sme mali vo Fínsku.“

Začínate už svoju deviatu zimu v biatlone. V rokoch 1995 až 1997 ste sa v konečnom hodnotení SP vždy zmestili do prvej dvadsiatky, v Hochfilzene pred piatimi rokmi ste dokonca vyhrali. Posledné štyri roky sa však pohybujete okolo 40. až 50. miesta. Kde hľadať príčiny?

„V operácii kolena po olympiáde v Nagane. Na dlhší čas ma vyradila z boja o čelné priečky a len pomaly sa mi darí vracať sa na staré pozície. Bežecky sa však cítim čoraz lepšie a verím, že zlepšenie bude pokračovať.“

Ako trávite čas v hoteli?

„Ako všade inde. Po pretekoch relaxujem a večer sa vždy chodím prebehnúť. To už je môj rituál, po ktorom si ešte pred spaním dám masáž.“