Dominik Hrbatý s trofejou v ankete Tenista roka 2001 na Slovensku.
FOTO PRE SME - DUŠAN BARBUŠ
Slovenská mužská tenisová jednotka DOMINIK HRBATÝ začal tento rok prvenstvom na turnaji v novozélandskom Aucklande - tretím v kariére, v septembri pridal v Taškente aj turnajový triumf vo štvorhre (s Francúzom Boutterom) - druhý v kariére, jednako vo svetovom rebríčku sa z druhej desiatky prepadol až do štvrtej, na terajšie 36. miesto. Po skvelej vlaňajšej sezóne trocha ustúpil z pozícií, 23-ročnému Bratislavčanovi však nikdy nechýbal na tvári úsmev.
Druhý raz za sebou ste sa stali Tenistom roka na Slovensku. Toto prvenstvo sa na rozdiel od turnajových dalo očakávať, nemyslíte?
„Veď práve! Privítal by som, keby naša špička bola širšia - aspoň päť, šesť vyrovnaných hráčov. Potom by aj vyhlasovanie ankety mohlo byť napínavé ako na filmovom Oscarovi a my by sme potom vybehli na pódium a od dojatia ronili slzy… V slovenskom mužskom tenise chýba väčšia konkurencia, nové tváre. Za našou generáciou je dosť veľká diera, mladí sa príliš neukazujú. Z mládežníckych majstrovstiev sveta a Európy síce donesú medaily, no pri prechode do seniorskej kategórie sa strácajú. Je to problém.“
Vlani ste sa dostali už na 13. miesto svetového rebríčka a v tomto roku ste si dali za cieľ postúpiť aspoň o jeden stupienok vyššie. Namiesto toho prišiel pokles. Ako hodnotíte tento rok?
„Na začiatku roka mi chýbal krôčik k postupu do Top-10. Celkove som si dal za cieľ udržať sa v tridsiatke, to som nesplnil. To ma mrzí. Striedal som lepšie i horšie chvíle, prekonal som krízu. Svedomie mám však čisté, vždy som sa snažil na sto percent. Vychádza mi z toho druhá najlepšia sezóna v kariére.“
Najlepšie zápasy?
„Finále v Aucklande so Španielom Clavetom, pritom jeho hra mi akosi nesedí. Potom štvrťfinále na Australian Open s domácim tenistom Rafterom, kde som začal hrať systém servis - volej a na počudovanie, mi to celkom vychádzalo. Zápas som však nedotiahol do úspešného konca. No a potom súboj s Riosom v Prešove v barážovom zápase Davisovho pohára, ktorý znamenal záchranu Slovenska vo svetovej skupine. Priznám sa, v kabíne som si po ňom aj poplakal.“
Na budúci týždeň pocestujete v pozícii náhradníka na tradičný exhibičný turnaj do rakúskeho St. Antonu. Láka vás víťazná trofej - motocykel Harley Davidson?
„Nie, vôbec nie. Motorky nemám rád, bojím sa zranení - nerád by som dopadol ako Jožo Ráž či Hermann Maier. Lepšie je jazdiť na štyroch kolesách. Počul som, že na turnaj možno nepríde Nemec Haas, takže mal by som hrať. Cestujem tam najmä kvôli možnosti trénovať. Po nedávnej dovolenke som absolvoval týždňovú kondičnú prípravu vo Vysokých Tatrách, asi to bola príliš veľká záťaž po dlhšom oddychu - vrátil som sa však so zapálenou achilovkou. Takže mám tri dni pokoj.“
Aká bola tohtoročná dovolenka?
„Splnil sa mi sen. Potápal som sa na thajskom ostrove Phi Phi Le, v zálive Maya, kde sa nahrával známy film Pláž s Leonardom di Capriom v hlavnej úlohe. Fantastické! Urobil som si dokonca potápačskú licenciu. Najväčším zážitkom bolo potápanie k vraku lode, plával som na meter od žralokov tigrovitých - triapolmetrové kolosy sa lenivo hýbali, ležali na dne smerom k prúdu. Pod hladinu sme sa s inštruktorom spúšťali aj v noci.“
Ste nadšený. Nestane sa z vás profesionálny potápač?
„To by ma nelákalo. Tam niet koho poraziť a ja som súťaživý typ, ktorý chce vždy niečo dokázať a predviesť sa divákom. Športovec musí byť trochu aj exhibicionista.“
Na začiatku tohto týždňa si slovenský daviscupový tím dal sedenie, na ktorom sa mali obrúsiť hrany po poslednom zápase s Chile. Stalo sa tak?
„Áno, mal som zo stretnutia dobrý pocit. Stretli sme sa všetci s výnimkou Laca Švarca, ktorý bol mimo Bratislavy, a hovorili sme veľmi otvorene. Zhodli sme sa, že všetci chceme hrať a reprezentovať Slovensko. Hovorili sme aj o zmluvách, ak sa do nich prenesú naše predstavy, sme pripravení ich podpísať.“
Myslíte už na najbližšieho súpera v Davisovom pohári - tím USA?
„Občas sa pozriem na internet, či už určili dejisko februárového zápasu. Vyzerá to skôr na Havajské ostrovy alebo na kalifornské San Diego než na Floridu. Predpokladám, že zvolia si dvorec s betónovým povrchom.“
Aké športové ciele si dávate do budúceho roku? Zostávate s trénerom Wernerom?
„S Ivom máme dohodu od Wimbledonu po Wimbledon, takže v lete zhodnotíme spoluprácu a podľa toho sa zariadime ďalej. Cieľom je postúpiť a udržať sa vo svetovej tridsiatke.“
