Iracký záchranár vynáša z trosiek domu, kde sa mali ukrývať Zarkávího teroristi, mŕtve dieťa. FOTO- REUTERS
Care bola jednou z mála humanitárnych organizácií v Iraku. Väčšina zatvorila svoje pobočky a stiahla svojich ľudí už minulý rok po útoku na sídlo OSN v Bagdade alebo pred zopár týždňami, keď sa obeťou únosov stali dve talianske humanitárne pracovníčky.
O Hassanovej včera neboli známe žiadne podrobnosti. K únosu sa nikto neprihlásil, ani nevzniesol žiadne požiadavky. Na videu s Hassanovou, ktoré odvysielala al-Džazíra, sa neobjavili jej únoscovia ani žiadne logo ich organizácie.
Vo väčšine prípadov sa ukážu zamaskovaní militanti alebo obeť posadia pod svoju zástavu. K únoscom včera prehovoril Hassanovej iracký manžel. Hovoril, že Iračanom pomáhala 30 rokov, a žiadal jej prepustenie "v mene ľudskosti, islamu a bratstva".
Britka Margaret Hassanová je podľa viacerých zdrojov najprominentnejšou unesenou osobou v Iraku.
Ide o jednu z najznámejších humanitárnych pracovníčok v oblasti, odporkyňu sankcií voči Iraku aj americkej intervencie v krajine. Navyše, Hassanová sa sama považovala skôr za Iračanku.
Únoscovia si na ňu počkali, keď bola na ceste do úradu. Z jej auta vyhodili šoféra aj jej sprievodcu a odviezli ju nevedno kam. Predtým sa jej nikto nevyhrážal.
Zatiaľ sa špekuluje, kto by mohol byť za únosom. Nevie sa, či ide len o peniaze, alebo o ideologicky motivovaný únos. Hassanovej kolegovia dúfajú, že ide o peniaze. Nie je vylúčené, že únoscovia sa inšpirovali únosom Talianok Simony Torretaovej a Simony Pariovej.
Ten sa skončil ich prepustením a doteraz sa nepodarilo vyvrátiť podozrenia, že za ich oslobodenie talianska vláda zaplatila.
Otázka je, čo teraz urobí britská vláda, ktorá s únoscami odmieta rokovať. V prípade Hassanovej však zatiaľ nie je ani s kým vyjednávať.
Únos ženy a hlavne humanitárnej pracovníčky je podľa expertov ďalší signál, že z únosov sa stal výhodný nástroj vydierania a imúnny proti tomu nie je nikto. Dokonca ani ľudia, ktorí do Iraku prišli pomáhať.
