Ak mladík vstúpi do rehole - v tomto prípade rádu augustiánov - patrilo by sa, aby do večných sľubov horlivo sekal latinu. Potom nech si robí, čo sa mu zapáči. Buď cirkevnú kariéru, alebo sa nechá blazeovane odsunúť do provinčného kláštora s dobrou vínnou pivnicou. Peter Bilý si zvolil opačný postup. Tak hneď skraja svojej duchovnej cesty zanechal za sebou množstvo prázdnych fliaš a spústu vyspovedaných talianskych frátrov. Dokonca u jedného z týchto svätúchov vraj dodnes visí v cele na stene portrét Duceho.
Podľa najnovšej a vôbec prvej prozaickej Bilého knižke Démon svätosti, románskeho románu od kláštorného zbeha, prezývaného tiež Pedrito, by sa mohlo zdať, že v jednej z podporných bášt cirkvi neplatia skoro žiadne obmedzenia. Že v reholi sa dnes môže mladý človek naučiť akurát podvádzať, chľastať, fajčiť a behať za dievčatami. Bilý sa nemusel skoro vôbec ničomu z toho priúčať. Prirodzený talent premazal počiatočné rozpaky.
Netreba však zabúdať ani na jeho doterajšie zbierky poézie, kde sa nám spočiatku prihováral ako človek, ktorý si svoj status mnícha cielene pestoval a strážil. Sprvoti tajnostkárčil, všade samá inotaj. Nič ani len nenadškrtol o fŕkaní svojho pegasa, niežeby si ho ešte venčil orgovánmi samoľúbosti. A tu ho máš!
Kto teda chce vniknúť do niektorých mystérií tutlaných pod mníšskymi habitmi, nájde tu všetky podrobnosti z prvej ruky. Ako bonus navrch recenzie omší. Portréty pátrov. Šťavnaté kúsky zakázaného ovocia. Breviárov a zvonov je tu iba ako šafranu.
Ak by niekto čakal neduživý medzimníšsky sex v klauzúre, o ktorom sa toľko hovorí v médiách, bude dosť prekvapený. Ba možno sa mu chvíľkami aj rozbúši srdce a zalapá po dychu. Z dnešných pomerov. Bilý odmieta teplé bratské návrhy medzi kláštornými múrmi. No len čo sa zmrkne, je ako pustený z reťaze - poďho za babami. Ale musia ho baliť. Každej pritom trochu pomôže, tvrdí im, že je ešte panic. Vraj sa potom viacej odviažu.
Jedného pekného dňa nadobro opustí kláštory aj Taliansko a ožení sa s prvou spolucestujúcou z lietadla, na ktorú naďabí. Potom s Carmen - hneď po jej potrate, tiež takom spontánnom - spokojne žije v španielskej Compostele, ale sexovať chodí o niekoľko ulíc ďalej - žeby celkom praktický návyk zo života novica? Neotehotnie pritom aspoň táto jeho tajná milenka? Čoby nie. A len čo oťarchavie, vráti sa do náruče svojho snúbenca. Pedrito dostane kopačky a aj Carmen mu ujde a na dôvažok umrie. Svätá Eulália! No nech ešte niekto rozpráva, že katolícka cirkev je nejaká skostnatená, rigorózna inštitúcia.
Mnohým čitateľom sa knižka bude zdať povrchná. No práve taká chce byť. Napísaná je dobre. A že pred autorom, mníchom na voľnej nohe, zostalo napriek jeho otvorenosti kláštorné tajomstvo skryté a v mysli sa k nemu ustavične vracia? Že si na seba naťahal čiernych anjelov a do svojich snov pozval desivé prízraky? S tým sa momentálne nedá nič urobiť. Bilý nič nezamlčal. Jednoducho napísal všetko, čo vedel.
Autor: JÁN LITVÁK
