Matej Krén: Knihy si vyberajú mňa

Slovenský výtvarník Matej Krén je po celom svete známy vďaka knihám. Sú jeho materiálom a v úchvatných inštaláciách im dáva nový zmysel. V unikátnej inštalácii Pasáž prenáša divákov s pomocou zrkadiel do nekonečného sveta, zostaveného z jedenástich tisíco

v vyradených kníh zo slovenských a českých knižníc. V septembri Pasáž plnú kníh venoval Galérii mesta Bratislavy a tak bude trvalo sprístupnená v Pálffyho paláci.

Aký máte vzťah ku knihám? Čítate ich?
To je pre mňa ťažká otázka. Odpoveď na ňu by bola asi veľmi rozsiahla. Pomôžem si preto vetou J. L. Borgesa, ktorý na otázku, ako si predstavuje raj, odpovedal: Ako obrovskú knižnicu...
Na objekty používate knihy, ktoré sú už vyradené z knižníc. Myslíte, že by sa niečo zmenilo na hodnote vašich diel, ak by ste použili nové knihy z pultov v obchodoch?
Mnohé moje objekty sú prelínaním niečoho, čo je veľmi všedné, na čo sme si už zvykli, a niečoho, čo tento zvyk pred našimi očami búra a mení. Staré knihy z knižníc, ktoré sa desaťročia používali, sú jednoducho ideálne. Sú "úplne obyčajné", ale o to viac z nich cítiť podstatu. Stále cirkulovanie medzi ľuďmi ich doviedlo až k samotnému prahu ich zániku. Ocitli sa na opačnom póle existencie ako knihy nové. To je však stav, keď sa dostali najbližšie k naplneniu zmyslu svojho bytia. Najbližšie ku svojej vlastnej "nirváne".
Ako u vás súvisí obal knihy s jej obsahom? Musí byť kniha "pekná", aby vás upútala? Vedeli by ste si kúpiť nejakú knihu len preto, že je nádherne urobená?
S knihami som vyrastal od detstva a prirodzene sa v priebehu rokov vyvíjal i môj vzťah k nim. Napriek tomu, že mám obrovské množstvo kníh, nikdy som sa nestal ich takzvaným zberateľom. Kniha je pre mňa veľmi komplexný a neuchopiteľný objekt. Tesné spojenie nehmotných, virtuálnych rozmerov s tým, čo môžeme jednoducho chytiť do rúk a vnímať. Možnosť v malom zažiť veľké. Kniha je aj akýmsi prechodom či bránou, ktorou prúdi svet v oboch smeroch - dnu i von. Smerom do abstraktných znakov, symbolov a obrazov a zase späť. Toto nehmotné zdvojovanie a prúdenie sveta ma oddávna fascinuje, ale na druhej strane ma rovnako priťahujú knihy aj ako objekty - napríklad ako rozpadajúce sa starodávne zväzky nesúce svoje posolstvá storočiami, alebo ako obrovské polyfónne sústavy objektov, akými sú knižnice. Niekedy mám pocit, že nie ja si vyberám knihy, ale ony si vyberajú mňa.
Čoho zdrojom sú podľa vás knihy?
Ťažko vymenovať čoho všetkého, ale v každom prípade sú jedným zo zdrojov, ktorý sa nedá obísť.