Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý znovuobjavil amatérsky historik Ľudovít Stárek, pre verejnosť zakryla stavba hotela Tatra. Dnes je viditeľný z voľne prístupného hotelového interiéru.
TRENČÍN - Pri príležitosti 1825. výročia rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale odhalili tabuľu jej znovuobjaviteľovi Ľudovítovi Stárkovi. Tabuľa na počesť katolíckeho farára a amatérskeho historika je umiestnená len niekoľko metrov od pôvodného rímskeho nápisu. Názory historikov na Stárkov objav sa rôznia.
Rímsky nápis na hradnej skale ako prvý spomenul uhorský dejepisec Istvánffy ešte v 16. storočí. Neskôr sa o ňom zmienil vo svojich historicko-zemepisných zápiskoch aj Matej Bel. Nápis sa však odvtedy vytratil z povedomia historikov a zarástol hustým porastom stromov.
Nápis znovuobjavil v roku 1852 Ľudovít Stárek potom, ako stromy pri hradnej skale vyvrátila silná búrka. Dovtedajšie znalosti o nápise boli len sporé. Stárek preto nápis prepísal a interpretoval, svoje domnienky potom poslal uznávanému nemeckému odborníkovi na rímske nápisy Teodorovi Monsenovi. Podľa historika Pavla Valachoviča z Univerzity Komenského sa Stárek svojou interpretáciou snažil Monsena presvedčiť, že nápis dokazuje uctievanie rímskeho boha Jupitera na území vtedajšieho Laugarícia. "Stárek však nemal žiadne filologické ani epigrafické vzdelanie a jeho interpretácia spôsobila, že Monsen nápis označil za falzifikát," hovorí Valachovič. Pravosť nápisu sa potvrdila až o dve desaťročia neskôr, keď sa vďaka maďarským historikom dostal k Monsenovi autentický odtlačok trenčianskeho nápisu. Monsen na základe skutočného znenia nápisu uznal, že ide o významnú antickú zmienku. Originalitu nápisu potvrdili v polovici 20. storočia aj francúzski archeológovia Leschi a Pflaum. V africkom mestečku Zana v dnešnom Alžírsku totiž objavili nápis, v ktorom sa spomína aj Laugarício.
Podľa historika Trenčianskeho múzea Vlastimila Hábla Stárek nemohol tušiť, aké dôsledky bude mať jeho interpretácia. "Na druhej strane sa však vďaka nemu dostal trenčiansky nápis do povedomia historikov a mohol sa tak určiť jeho skutočný význam," myslí si. Valachovič dodáva, že Stárkovi treba poďakovať, že trenčiansky nápis neupadol do zabudnutia. Obaja historici sa zhodujú, že rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne je najvýznamnejšou zmienkou z doby rímskeho impéria na našom území.
MICHAL PIŠKO
