ach. "Keď som manželke povedal, že nejdem na huby, ale kúpiť knihu, myslela si, že som sa na staré kolená zbláznil. Od detstva som knihomoľ. Takúto príležitosť pri mojom dôchodku som si predsa nemohol nechať ujsť."
"Dostali sme 40 kusov, teda o niečo viac ako bežne. O pol siedmej sme nemali ani jeden. Keby som mala dvesto, aj tie by som predala. Viete, akí sme: Všetko, čo je zadarmo, raz-dva rozchytáme. Len som zvedavá, koľkí tú knihu aj prečítajú. A koľkí si kúpia ďalšiu, keď už budú musieť zaplatiť," hovorí Mária Popovičová, ktorá predáva noviny na košickej autobusovej stanici.
V banskobystrických novinových stánkoch a hypermarketoch vydržal náklad novín s knihou včera približne hodinu. O ôsmej už predavačky museli vylepovať na stánky oznamy - SME nemáme, vypredané!
"Kupujem denník SME pravidelne a som trocha nahnevaná, že dnes som ho nedostala. Skúpili ho ľudia, ktorí ho inak nečítajú," hnevala sa v Kremnici pravidelná čitateľka. V stánku na autobusovej stanici však predavačka na stálych zákazníkov myslela - pre tých, čo kupujú SME pravidelne, noviny odložila.
"Dnes si SME kupovali aj mečiarovci," povedala študentka, ktorá ráno čakala v rade v Mojmírovciach.
Jedným z miest, kde sa denník SME dal zohnať po ôsmej, boli dva stánky v bratislavskom obchodnom centre Polus. Otvárali o pol deviatej, ale rad bol už od ôsmej.
"Pripomína mi to časy, keď sme za komunizmu čakali na mandarínky," hovorila jedna pani druhej. "Ty berieš aj mame, Eve, Jane..." vypočítavali, koľko novín s knihou majú kúpiť. "Chcete aj knihu?" spýtala sa predavačka prvého v rade. "A čo myslíte, prečo je tu taký rad?" odpovedal jej.
Niektorí stánkari radšej vyvesili oznam, že SME je vypredané.
Autor: sen, wm, eta, bej, mož
