Mnohí režiséri sa venovali či venujú adaptácii literárnych diel systematicky. Typickým príkladom je Luchino Visconti, ktorý má vo svojej bohatej filmografii adaptácie takých autorov, ako sú Gabriele D'Annunzio, Thomas Mann, Albert Camus, Giuseppe Tomasi Di Lampedusa či Fiodor Dostojevskij.
Niektorí režiséri majú zasa svojho obľúbeného autora, ku ktorému sa radi vracajú - napríklad Jiří Menzel, ktorý sfilmoval knihy a poviedky Bohumila Hrabala už päťkrát (Romance, Ostře sledované vlaky, Skřivánci na niti, Postřižiny, Slavnosti sněženek).
A iní sa k tomu dostanú z "donútenia". Hollywoodsky spôsob práce napríklad prinútil prejsť od autorského filmu k adaptáciám i Lasseho Hallströma (Pobrežné správy, Pravidlá muštárne, Čokoláda).
Každý režisér má pred sebou niekoľko možností, ako bude s literárnym dielom zaobchádzať. Buď sa pokúsi preniesť predlohu na plátno čo najvernejšie (napríklad Brookov Pán múch), alebo ponúkne divákom svoju reinterpretáciu (napríklad Herzogov Nosferatu), či je pre neho literárna predloha len voľnou inšpiráciou konečného filmového diela (Coppolova Apokalypsa). (mu)
