Pán prsteňov, jeden z najúspešnejších filmových prepisov známej knihy J. R. R. Tolkiena. FOTO - ČTK/AP
Ak ste mali včera šťastie, spolu s denníkom SME ste dostali i knihu Umberta Eca Meno ruže. V roku 1986 ju sfilmoval Jean-Jacques Annaud a postava Williama z Baskervillu sa stala jednou z najlepších úloh Seana Conneryho. Film získal Césara, Cenu BAFTA a 5 Donatellových Davidov. Dnešná uponáhľaná doba však literatúre príliš nepraje. Väčšina ľudí sa stotožní s barmanom zo seriálu Na zdravie!, ktorý - aby mohol zasvätene konverzovať so ženou svojho srdca - prečítal celú Vojnu a mier a potom sa strašne rozčúlil, že mu nikto neprezradil, že to bolo sfilmované a mohol si to pozrieť za pár desiatok minút.
Ani autorský film už dnes veľmi nie je v móde. Filmový priemysel po nástupe televízie a neskôr videa a DVD potrebuje zo dňa na deň čoraz viac nového tovaru a nemôže niekoľko rokov čakať na vznik ďalšieho filmu. Ani scenáristická kríza, ktorá panuje nielen u nás, ale i vo svete, nie je hlavným dôvodom, prečo filmoví režiséri a producenti často siahajú za inšpiráciou do knižných poličiek.
Občas je to i kalkulácia a hra na istotu. Klasická literatúra i súčasný bestseller totiž ponúkajú príbeh, prepracované postavy a množstvo čitateľov, ktorí by radi uvideli svojich obľúbených hrdinov na filmovom plátne a presvedčili sa o tom, či zodpovedajú ich predstavám.
To isté však v sebe ukrýva i veľké riziko. Každý čitateľ totiž má svoju vlastnú predstavu a ak jej vizualizácia na plátne nezodpovedá, dochádza k veľkému rozčarovaniu.
To rozhodne neplatí o najúspešnejších filmových adaptáciách všetkých čias - trilógiách Pán prsteňov a Harry Potter, filmoch Juh proti Severu, Krstný otec, alebo britskej televíznej verzii románu Jane Austen Pýcha a predsudok. MIROSLAV ULMAN
