Americkí plavci Amanda Beardová, Michael Phelps, Jenny Thompsonová a Natalie Coughlinová (zľava) počas voľna na pláži v Aténach. FOTO - REUTERS
O minútku dlhšie, ako máva vo zvyku, zostala 31-ročná americká plavkyňa Jenny Thompsonová vo vode po finále krauliarskej päťdesiatky na svetovom šampionáte v krátkom bazéne. Mala dôvod. Boli to posledné preteky jej 17-ročnej kariéry. V Indianapolise ju na Panamerických hrách v roku 1987 začínala, v Indianapolise sa s ňou v utorok nadránom stredoeurópskeho času lúčila.
Namiesto sĺz fotky do albumu
Bez sĺz. Jenny radšej zapózovala s ostatnými plavkyňami pre fotky do archívu. "Milovala som na plávaní všetko. Nielen preteky, ale aj čas medzi nimi, keď sme všetky boli jedna veľká rodina. A užili si kopu zábavy. Aj preto sa mi z vody nechcelo. Veď to bolo naposledy, chcela som si zapamätať každú sekundu," priznala sa na oficiálnej tlačovej besede v dejisku MS. "Aj mne budú naše súboje chýbať," pošepla jej po finále 100 m motýlik víťazná Martina Moravcová. Jenny si vyplávala bronz.
Od Medzinárodnej plaveckej federácie dostala osemnásobná olympijská víťazka a 84-násobná medailistka z vrcholných šampionátov špeciálny biely plášť s nápisom Doktorka Thompsonová (nijaký ďalší plavec nemá toľko medailí). Jenny svoj ďalší život spojila s medicínou. Deň po šampionáte už čakala nadšenú študentku pravidelná služba na pediatrii v univerzitnej nemocnici v štáte Columbia.
Lepšie miesto na rozlúčku nebolo
Lepšie miesto na rozlúčku si Thompsonová nemohla vybrať. V Indianapolise začínala, na rovnakom mieste na jar 1992 prekonala časom 54,48 svetový rekord Nemky Kristin Ottovej na 100 m voľný spôsob. Bola to vtedy veľká sláva. Amerika mala po 61 rokoch (od bostonského výkonu Helene Madisonovej - 1:06,6) svetovú rekordérku v kráľovskej disciplíne.
"Som veľmi rada, že sa môžem lúčiť pred takým skvelým publikum. Bolo to neuveriteľné, takmer každý deň prišlo do haly vyše 10-tisíc divákov. Dobre som sa rozhodla," myslí si rodáčka z Doveru v štáte New Hampshire, ktorú k plávaniu prostredníctvom televízie pritiahla austrálska superhviezda päťdesiatych a šesťdesiatych rokov Dawn Fraserová.
"Je krásne vedieť, že zajtra sa už nemusíte naháňať. Nečaká vás nijaký povinný tréning. To však neznamená, že sa vo vode viac neukážem. Sú tu predsa súťaže veteránov. Stane sa zo mňa víkendová bojovníčka. Teraz však dostane priestor medicína, neskôr možno aj svadba a možno zo mňa raz bude aj komentátorka plaveckých súťaží. Prečo nie? Bola by to zábava."
Bez individuálneho zlata z OH
Jenny dojato ďakovala Medzinárodnej plaveckej federácii za poctu, akou ju vyprevadila na plavecký odpočinok. Len jedna vec ju v kariére môže mrzieť. Má dvanásť olympijských medailí, z toho osem zlatých, ale ani jednu z individuálnych pretekov. Najbližšie k nej bola v Barcelone 1992. Prvú päťdesiatku vo finále krauliarskej stovky zaplávala najrýchlejšie v živote, ale potom zbabrala obrátku, spanikárila a kým sa znovu dostala do tempa, bolo neskoro. V cieli ju na druhom mieste od Číňanky Čuang Jung delili dve desatiny.
O pár mesiacov Ázijčanke dokázali na iných pretekoch doping, ale poradie z Barcelony sa už nemenilo. Thompsonová o to ani nemala záujem. "Už by to nebolo ono. Nič sa nevyrovná pocitu, keď sa dosky dotknete ako prvý," priznal jej vtedajší osobný tréner Richard Quick.
O štyri roky neskôr dopadla Jenny ešte horšie, do Atlanty sa neprebila cez americkú kvalifikáciu. Plávala len štafety. V Sydney sa musela uspokojiť s bronzom, maximom z dvoch aténskych finále bolo piate miesto. V oboch prípadoch šlo o 100 metrov motýlik.
"Napriek tomu nemám prečo smútiť. Verím, že ostanem v pamäti ako skvelá do partie a výborná členka štafiet. Bolo mi cťou toľké roky reprezentovať svoju krajinu. Vždy som plávala na hranici svojich možností. Označili ma za skvelú plavkyňu. To si cením viac ako všetky získané medaily," vysvetľovala len tretia žena histórie, ktorá plávala na štyroch olympijských hrách.
