Oliver Solga vyštudoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1985. Venuje sa tvorbe kresleného humoru, karikatúry, grafike a známkovej tvorbe. Okrem iného je aj autorom prvej slovenskej olympijskej známky Atlanta 96. Od začiatku 80. rokov pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí. Mal vyše 30 samostatných výstav, napríklad v Pezinku, Bratislave, Prahe, Viedni, Budapešti, Varšave a v Paríži. Ilustroval tiež niekoľko kníh a publikoval v mnohých domácich i zahraničných časopisoch. Od roku 2002 je primátorom mesta Pezinok. Je ženatý, manželka Jana vyučuje angličtinu na pezinskom gymnáziu. Majú syna Adama.
"Neviem, či prívlastok jednoduchá je pre kuchyňu našich mám a starých mám najvhodnejší," hovorí pezinský rodák Oliver Solga. "Pezinská kuchyňa bola totiž vždy rozmanitá, bohatá na jedlá a suroviny. Pre mňa ako výtvarníka je dôležitá aj jej farebnosť."
Okolie Pezinka má svoje typické jedlá. Niektorí ľudia si síce tento kraj spájajú iba so Slovenským Grobom, teda najmä s husacinou, lokšami a pečienkou, ale malokarpatská kuchyňa je oveľa bohatšia. Obsahuje pestré jedlá na pracovné dni aj na sviatky. Pezinčania vždy dokázali využiť plody zo svojich záhrad, ktoré sa stali základom pestrých jedál a spolu s hroznom aj surovinami na pečenie vynikajúcich štrúdlí.
O gutniach a zásmažke
Najväčšou pezinskou špecialitou je podľa primátora gutňový, čiže dulový lekvár. "Nič lepšie medzi džemami neexistuje. Duly sú už takmer zabudnuté ovocie, ale niektorí fajnšmekri ich dodnes pridávajú do kapusty. A staré mamy ich kedysi vkladali aj do skríň a truhlíc ako ochranu proti moliam," hovorí Solga.
Jeho stará mama pochádzala z Cajly a vedela variť výborný šípkový lekvár. "Z detstva sa mi zachovali v pamäti rôzne obrazy, ale aj chute a vône," hovorí výtvarník. "Napríklad zvláštne hrozno, ktoré sa volá podľa tvorcu Suezského kanála Ferdinanda de Lesseps. Tomuto druhu sa u nás v Pezinku hovorievalo zásmažka, pretože kvôli aróme a sladkej chuti ho vinohradníci pridávali do hroznového muštu."
Fazuľovica na výber
Jedinečná pezinská fazuľová polievka sa stala dôvodom na založenie tradície dnes už medzinárodných majstrovstiev vo varení fazuľovice počas každoročného vinobrania. Varí sa však aj pri iných príležitostiach. Tvorivosť pezinských starých mám sa prejavovala aj v tom, že taký jednoduchý pokrm ako fazuľovica sa tu varí približne podľa 40 receptov. Medzi ďalšie miestne špeciality patrí tekvicová omáčka a zemiaky na rôzne spôsoby. Z tradičných jedál sa dnes už v Pezinku takmer vôbec nerobia napríklad makové dolky. Kedysi ich piekli na drevom vykurovanom sporáku, potom ich namáčali do mlieka a obaľovali makom a cukrom.
Jedným z najobľúbenejších jedál Olivera Solgu sú dodnes makové lokše, ktoré sa dajú ešte vylepšiť slivkovým lekvárom.
Calta - svadobný koláč
Hoci tento koláč je dosť ťažké pripraviť, predsa len sa nájdu ľudia, ktorí to dokážu. V Malokarpatskom múzeu v Pezinku sa už niekoľko rokov konajú stretnutia s názvom Ako to robili naše babky. Priamo v múzeu sa učí obracať pri sporáku približne tridsať mladých ľudí. Práve teraz mali na programe svadobné koláče.
Naučili sa aj caltu - najtypickejší pezinský svadobný koláč, ktorý sa kedysi piekol doma aj v pekárňach. Calta bola veľká, aby si mohli na nej pochutnať všetci svadobčania. Vylepšiť sa dala kandizovaným ovocím, hrozienkami a orechami.
A čo má najradšej v nedeľu na obed Oliver Solga? Najradšej si pochutnáva na rybách, ale chutí mu aj králik či hydina. On sám vraj dokáže pripraviť len tofu a špagety, ale zato na veľké množstvo spôsobov. Takmer nikdy nejedáva bravčové mäso. Potrpí si však na vhodnú kombináciu jedla s vínom.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
