Rozhodujeme sa s manželkou, či budeme mať dieťa alebo nie. V Japonsku sa počet narodených detí výrazne znižuje, podľa štatistiky je v tomto ohľade jednou z najhorších krajín na svete. Priemerný vek žien vstupujúcich do manželstva sa zvyšuje, pričom byť slobodnou matkou, alebo mať dieťa v partnerstve bez manželstva - to v Japonsku takmer neexistuje.

Mnohí Japonci sú aj v štyridsiatke ešte slobodní, tí, čo sú ženatí, majú zase často tzv. DINKS životný štýl (double income - no kids, čiže dvojitý príjem - žiadne deti). Mať deti prináša značné finančné zaťaženie, ale pri DINKS môžu partneri využiť peniaze na vlastné životy.

Keď prišla moja žena prvýkrát do Japonska, moji bývalí kolegovia pre nás pripravili malú párty. Sú to ľudia vo veku 35 až 45 rokov. Bolo nás desať, okrem jedného sú všetci slobodní a nikto z prítomných nemá dieťa. Hoci sme boli čerství mladomanželia, za celý večer téma detí nezaznela.

Japonci v minulosti cítili silný tlak okolia i vnútorného pocitu, že musia splodiť pokračovateľa rodu. Dnes však už tento pocit, aspoň vo veľkomeste, akým je Tokio, akosi vymizol.

Ani ja som nikdy nerozmýšľal o deťoch. Ale na Slovensku sa môj pocit zmenil. Sme so ženou obklopení mladými rodinami a všetci majú deti. Zároveň na Slovensku intenzívne pracuje môj prirodzený inštinkt, že tu chcem po sebe zanechať stopu.

Keby som mal dieťa, chcel by som mať chlapca - uvažoval som. Ale v poslednom čase som videl toľko hyperaktívnych malých chlapcov, že túžim po pokojnom dievčatku. Už sme pre našu dcérku vybrali aj meno. Erika alebo Hana. Obe mená totiž existujú na Slovensku aj v Japonsku, teda ideálna kombinácia pre dieťa Slovenky a Japonca.

Priatelia nám radia, že lepšie je o deťoch toľko nehovoriť, ale plodiť. V našom veku už naozaj nemáme veľa času na úvahy. Napriek tomu mám niekoľko problémov, ktoré neviem vyriešiť.

Ja, ako potenciálny otec, som sám v tejto krajine zatiaľ dieťaťom. Učím sa hovoriť, začal som tu svoj život od nuly. V mnohých situáciách potrebujem manželkinu pomoc. Uznajte, ako môže mať dieťa muž, ktorý sa doma neodváži zodvihnúť telefón z obavy, že volajúcemu nebude rozumieť? Moja manželka by tak mala hneď dve deti naraz. Už druhý rok hovorím: Daj mi dva roky. Ten čas teraz prišiel. Nedávno som hovoril svokre, že ak budem žiť do deväťdesiatky, a budem japonským starcom na slovenskom vidieku bez detí a vnukov, budú sa na mňa asi pozerať ako na osamelého čudáka. Ženina mama povedala: "Pozri sa, Masahiko, aj ľudia, ktorí majú deti, ostanú niekedy osamotení. Deti nemáme preto, aby sa mal o nás v starobe kto postarať." A moja mama v Tokiu mi povedala niečo podobné. "Masahiko, dobrý sused je lepší, než príbuzný, ktorý býva ďaleko."

Asi najprv potrebujem blízkych priateľov. Ale keď vidím rodičov, zvlášť otcov, aký pekný vzťah majú k svojim deťom, ako sú zapojení do výchovy, hrajú sa s deťmi a otvorene im prejavujú svoju lásku, je to pre mňa silný stimul.

MASAHIKO