Gabriela Csinová skončila VŠMU ani nie pred štyrmi mesiacmi. Mladá herečka má za sebou postavu zmyselnej Rady v muzikáli Balada o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba, v pokračovaní seriálu Nemocnica na okraji mesta hrala rómsku nevestu, jej svokrou bola Iva Janžurová. Zakrátko Česká televízia odvysiela film Víta Olmera Malachit, kde hrá temperamentnú mladú Rómku zmietanú emóciami. Na jednej strane sa Gabika teší z krásnych hereckých príležitostí, na druhej má vraj trochu obavy. Hoci po otcovi má rómske korene, neštudovala herectvo na to, aby teraz hrávala iba krásne Rómky.

Veľa mladých ľudí sníva o herectve, ktoré chápu ako romantické povolanie. Nie tak rodičia, ktorí ho, naopak, často považujú za neistú existenciu. Vy máte štúdium herectva čerstvo za sebou a teraz ste na voľnej nohe. Na koho stranu by ste sa priklonili?

V každom prípade, kto po herectve túži, nech to skúsi, určite nechcem nikomu brať ilúzie. Sama viem, ako veľmi som sa na školu tešila a ako som to tam milovala. Navyše, bez vysokej školy nedostanete toľké podstatné informácie o divadle, nebudete o umeleckom svete toľko vedieť a ten nebude vedieť o vás. Ale je pravda, že je ťažká doba a ak po škole herec nenastúpi do divadla, má každodenný existenčný problém.

To je aj váš prípad, stály angažmán nemáte.

Áno a občas preto prepadám depresiám. Ale zase, vďaka voľnej nohe robím veci, na ktoré som už dlho nemala čas. Napríklad tancujem. Práve teraz sme s bratom pripravili brazílsku show a na skúškach som sa stretávala s profesionálnymi tanečníkmi, učila sa tancovať latino. Divadlo mi však chýba. Mám iba jediné predstavenie na Novej scéne, komédiu Nemocnica na pokraji, a občas sa začínam báť, že zabudnem remeslo. No mám slobodu, a to je na nezaplatenie. Byť na voľnej nohe je jednoducho zložité. Jeden deň sa mi zdá, aké je to vynikajúce, a na druhý - bože môj, veď ja potrebujem hrať a rásť!

Na VŠMU študoval aj váš brat Karol. Chalani bývajú horší než dievčatá. Nenarobil vám tam dopredu problémy?

Práve naopak, to on mi kládol na srdce, nech mu nepokazím meno. Profesorky ho milovali.

Brat sa vrhol na pražské muzikály - účinkoval v Draculovi, Pomáde, Hriešnom tanci. Vás nezlákal do Prahy?

Veľa ľudí mi radí, aby som to skúsila, ale neviem. Mám pocit, že by som sa najprv mala porozhliadať tu. Veď len teraz som skončila školu, všetko sa len začína, nechce sa mi hneď sťahovať do Prahy. Pre mňa by bolo najideálnejšie, keby som mohla pendlovať medzi Prahou a Bratislavou.

Ako ste vnímali, keď si vzal brata do parády bulvár kvôli jeho vzťahu s Ivetou Bartošovou? Vy ste s ňou mali aké vzťahy?

Videla som ju asi tri razy a vždy bola veľmi milá. Keď sa o nich začali písať nezmysly, boli sme nahnevaní, hoci nás okolie utešovalo, že aj zlá reklama je reklama. Mňa však rozhorčovalo, že sa píšu klamstvá, že volajú po známych, dokonca aj mame, a vyhrážajú sa, že keď nič nepovieme, tak si to vymyslia. Nakoniec brat rezignoval, nech si píšu, čo chcú, a aj ja som musela prijať, že svet je raz taký - aj dobrý, aj zlý.

Aj Karol sa rozhodol zostať po škole na voľnej nohe. Čo na to vaša mama? Neodrádza vás od neistej existencie?

Má pochopenie, asi preto, že tiež bola herečka. Rozprávala mi, ako so mnou hrala ešte v ôsmom mesiaci. Vždy nás podporovala, bola naším poslucháčom, režisérom, kritikom, garderobiérom. Ja som oveľa pesimistickejšia než ona a keď prepadnem týmto náladám, utešuje ma a pobáda, čo čakám, keď uvažujem tak negativisticky. Všetko vraj príde. Ja som však netrpezlivá, pýtam sa, ale mami, kedy?

Možno zakrátko. Vraveli ste mi, že začínate nakrúcať ďalšiu sériu Četníckych humoresiek a o pár týždňov bude mať v televízii premiéru film Víta Olmera Malachit. Vaša kariéra sa zatiaľ rozvíja viac v Čechách. Ako na vás prišiel napríklad Vít Olmer?

Cez režiséra Juraja Herza. Brat s ním robil Čiernych barónov a ja som ho prišla pozrieť na nakrúcanie. A pán Herz hneď, prečo si ju Karol nepriviedol skôr, prečo sme ju neobsadili? A tak ma aspoň odporučil Olmerovi.

Vaša postava sa pokúsi zastreliť muža, ktorý ju zradil. Aj vy ste taká temperamentná?

Akurát včera sme mali doma parádnu hádku. Áno, som škorpión, hrozná povaha, prchká, hneď vybuchnem. Spätne si to vždy uvedomím, ale už je neskoro.

Aj k úlohe v Nemocnici vám pomohol starší brat?

Naopak, tam som priviedla ja jeho. Boli radi, lebo mali problémy s tmavými typmi.

Ako ste sa cítili ako seriálová hrdinka v najsledovanejšom seriáli všetkých čias?

Najprv mi to vôbec neprišlo. Netušila som, že keď dokrútime, príde taká obrovská publicita. Ešte som si hovorila - tak, nakrútil sa seriál a zavreli sa dvere. Ale kdeže, zrazu začali zvoniť telefóny, stále odo mňa niekto niečo chcel. Bola som z toho milo prekvapená, ale potom som niekedy už nevedela, čo mám robiť. Naozaj je seriál fenoménom, najmä Nemocnica, na ktorú boli ľudia veľmi zvedaví.

Vy ste ju pred dvadsiatimi rokmi tiež sledovali?

Hej, každú nedeľu. Najmä kvôli mame, ktorá mala na ňu vyhradený večer. Najprv boli naše rozprávky a potom jej Nemocnica.

Na VŠMU je intelektuálne prostredie a také seriály podceňuje. Ako ste sa cítili pod takýmto drobnohľadom?

Nakrúcanie som pred spolužiakmi viac-menej tajila. Nerozprávala som o tom, lebo som sa trochu bála, aké budú reakcie. Ale keď sa začala medializácia, už sa to nedalo. Väčšina spolužiakov však bola veľmi zlatá, chválili ma. Iní boli ticho, ale vyslovené výhrady som si nevypočula ani od nich, ani od pedagógov. Až tak sa to neprežívalo. Televízie dnes chrlia jeden seriál za druhým. Skončila sa Nemocnica, prišli Čierni baróni, potom čosi ďalšie.

Na čo v súvislosti s Nemocnicou najradšej spomínate?

Na nakrúcanie svadby, bolo to už ku koncu filmovania. Začiatky boli pre mňa totiž stresujúce. Neustále som sama musela cestovať medzi Bratislavou a Prahou, od rána sme nakrúcali, potom som sa ponáhľala domov na predstavenie, k tomu všelijaké školské povinnosti. Predelom bolo leto, vtedy sa všetko uvoľnilo. Mali sme pauzu, odcestovala som na Sicíliu, krásne si oddýchla, navyše sa mi podarilo schudnúť a cítila som sa veľmi fajn. Vrátila som sa do Prahy, ktorá na mňa vždy vyžarovala pozitívnu energiu, a teraz bolo navyše krásne babie leto, všetko bolo príjemné, krásne to do seba zapadalo.

Nemali ste trému z českých hercov - Abrháma, Dvořáka, Balzerovej, Janžurovej?

Mala a hroznú. Najmä z Ivy Janžurovej, s ktorou som mala veľa dialógov. Bála som sa, ako obstojím vedľa takej herečky. Ale od prvej chvíle bola veľmi milá, hneď sa ponúkla, že si všetko spolu prejdeme, pomáhala mi, takže napätie opadlo a už bolo dobre.

Boli ste jednoliata spoločnosť, alebo sa starí nemocniční "mazáci" vyčleňovali?

Keďže som mala väčšinu scén s mladými, zákonite sme sa viac držali pospolu. Ale aj starší herci boli milí, neustále nás chválili. Veľmi som mala rada, keď sme spoločne sedeli pri obede a oni spomínali, ako to bolo pred tými dvadsiatimi rokmi.

V Nemocnici, v Malachite aj v Cigánoch idú do neba, všade hráte rómske dievčatá. Išli ste na VŠMU s tým, že budete rómskou herečkou?

Určite nie. Nemôžem sa sťažovať, lebo hereckých príležitostí nie je veľa, takže som za ne vďačná, ale zase si na druhej strane hovorím - na to som štyri roky študovala školu, aby som teraz mala na konte iba rómske postavy? Už sa trochu bojím, že ma režiséri vnímajú len, že som tmavá, a tak budem hrať iba takéto úlohy. Lenže ja chcem herecky rásť a hľadať aj iné polohy, stvárňovať iné charaktery. Niekedy si hovorím - dokelu, veď na škole som hrala rôznorodý repertoár, napríklad ženu po päťdesiatke, zaoberala som sa analýzou psychiky postáv a teraz to nemám kde ukázať.

Aký máte vzťah k rómskej kultúre?

Nijako špeciálne sa ňou nezaoberám. Nepremýšľam nad tým, nebola som vychovávaná v tomto duchu, asi preto, že naši spolu nežili. Ale isteže gény sa nezaprú, obaja s bratom sme zdedili muzikálnosť, chodili na klavír, spev, tancovali, a to je pre Rómov typické.

Nedostali ste sa do bližšieho kontaktu ani cez otcových príbuzných?

Babka bola čistá Rómka, ale príliš si ju nepamätám, nemala som ani päť, keď umrela. Navyše hovorila len po maďarsky, jeden čas aj žila v Budapešti. Zažila som však zopár rómskych svadieb a pohrebov, ktoré sú plné emócií. Nejaký špeciálny kontakt so svetom Rómov som však nikdy nemala, viem o ňom veľmi málo.

Stretli ste sa na vlastnej koži s rasizmom?

Áno, niekedy z ľudí cítim nervozitu, predsudky. Majú nejakú zlú skúsenosť a už generalizujú, hádžu všetkých do jedného vreca. S priamou konfrontáciou som sa však nestretla. Na škole bol síce jeden spolužiak, ktorý poza môj chrbát mal rôzne poznámky, ale dokázala som sa nad to povzniesť. Nakoniec ho to samého mrzelo. Nedokázal síce za mnou priamo prísť a ospravedlniť sa, ale robil všetko preto, aby odčinil svoj postoj a ja som to vycítila a cením si to.

V Čechách sú slávne sestry Ida Kelarová a Iva Bittová. Prvá sa programovo hlási k Rómom, propaguje rómsku kultúru a našla sa v nej. Druhá to, naopak, nepovažuje za podstatné a nevidí dôvod nejako špeciálne sa k Rómom hlásiť. Je mi jasné, že by bolo škoda obmedziť svoj repertoár iba na krásne cigánočky. Ale na druhej strane, rozprávali sme o rasizme a predsudkoch. Nechcete ich svojou prácou pomáhať rúcať?

To je ťažké. Je krásne, čo robí Ida. Obdivujem ju ako umelkyňu aj ako človeka. Stretla som sa s ňou a veľmi na mňa zapôsobila, ale neviem, či by som to aj ja dokázala. Nechcela by som byť vyslovene spájaná s rómskou kultúrou, skôr mi je bližší postoj Ivy Bittovej.

Gabriela Csinová sa narodila v roku 1980 v Bratislave. Vyštudovala hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave a herectvo na VŠMU. Má za sebou hosťovania vo viacerých slovenských divadlách, na Novej scéne alternovala s K. Hasprovou hlavnú ženskú rolu v muzikáli Zlodeji koní alebo Cigáni idú do neba a momentálne ju tu možno vidieť v komédii Nemocnica na pokraji. Kamila v seriáli Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch bola jej prvou skúsenosťou pred kamerou, odvtedy si zahrala napríklad v televíznych filmoch P. Slavíka Iný človek a V. Olmera Malachit.