V posledných rokoch akoby sa na Slovensku roztrhlo vrece so stavbami. Na každom kroku v meste je stavba a keď sa odstráni plot, niektoré nás zaskočia, niektoré prekvapia vtipom alebo oslovia svojo kultivovanosťou. Ani nevieme, kto ich naprojektoval - dnes je doba, keď lepšie ako tvorcov zaujímavých diel poznáme hercov, športovcov, televíznych moderátorov.

Niektoré projekty si však všimne a ocení aspoň odborná komunita. Existujú súťaže, ktorých ambíciou je oceňovať "odvážne, originálne riešenia a tým podporovať rozvoj architektúry". To je podľa slov odbornej poroty cieľom súťaže Fasáda roka. V roku 2003 vyzdvihla v tejto súťaži porota štyri diela. Hlavnú cenu v kategórii Novostavba získala Administratívna budova na ulici Ivana Horvátha v Bratislave - Ružinove, v kategórii Rekonštruovaná, obnovená a adaptovaná budova si hlavnú cenu odniesol Bytový dom na Bielej ulici v Košiciach, v kategórii Sanovaná budova ocenila porota obnovu Univerzitnej knižnice na Klariskách v Bratislave a na prvom mieste v kategórii rodinný dom sa umiestnil Rodinný dom na Imeľovej ulici v Bratislave.

Administratívna budova na ulici Ivana Horvátha v Bratislave - Ružinove je dielom Architektonického ateliéru Cakov - Makara. Podľa hodnotenia poroty sa "autorom podarilo vytvoriť dielo so súčasným výrazom, kde komponovali plné a zasklené plochy vo vyvážených celkoch a omietnuté steny tvoria partnerov farebným hrám zasklených plôch".

Farebné presklené plochy tejto budovy sú pre laika pravdepodobne dominantným prvkom. Na projekte boli pôvodne vonkajšie lamely a žalúzie, ale pretože tvorcovia museli rešpektovať finančné obmedzenia, nahradili tieto prvky farebnými fóliami. "Nakoniec sme boli radi, že sme zvolili toto riešenie," hovorí architekt Kalin Cakov. "Investora to finančne nezaťažilo a dosiahli sme efekt, ktorý sme chceli. Táto práca bola do istej miery kompromisom medzi našou pôvodnou predstavou a skresanými pro-striedkami, a preto sme boli pyšní, že sa nám podarila a mnohým sa páčila." Do súťaže sa budova dostala iba náhodou, tvorcom sa zhodou okolností dostali do rúk jej podmienky a keďže táto stavba ich spĺňala a zároveň sa páčila viacerým ľuďom, prihlásili ju. A vyšlo to.

Architekti viac-menej takéto súťaže vítajú. "Ľuďom už podnikateľský barok prerastá cez hlavu a myslím, že vyzdvihnutie stavieb, ktoré majú istú estetickú hodnotu, môže verejnosť kultivovať," hovorí Kalin Cakov. "Potom ľudia zistia, kde je krása, prídu na rozdiel medzi estetickým a gýčom a to nekvalitné sa vyselektuje - samo od seba odpadne."

Gýč je podľa architekta Cakova takzvaná "ľudová tvorivosť", ale ako poznamenáva: "Sú aj ľudia, ktorí majú na gýče pečiatku".

"Ale myslím, že je to aj prostitúcia, keď investor necitlivo vstupuje do projektu a architekt mu podľahne," pokračuje Kalin Cakov. "Nemalo by sa to stávať, architekt by mal presvedčiť silou osobnosti, dobrými skicami a mal by postaviť svoj názor na silných argumentoch. A v krajnom prípade aj stiahnuť projekt."

Bytový dom na Bielej ulici v Koši-ciach získal tiež jednu z hlavných cien. Autorom pôvodného projektu bol v roku 1930 architekt Gyulai a odborná porota ohodnotila toto dielo preto, že ho považuje "za vzácny príklad citlivej rekonštrukcie pamiatky modernej architektúry", kde "hmo-tovo-priestorová štruktúra dôsledne sleduje pôvodný zámer". Dom na Bielej ulici je striedmy, strohý, jeho krása je v jeho účelnosti - žiadne cukríkové polevy. Ale takéto vylepšenia by "originálnejším" vlastníkom zrejme ani neprešli - dom je súčasťou pamiatkovej zóny a Košice si vraj na zachovanie svojich historických stavieb dávajú pozor.

"Nemali sme k dispozícii kompletnú projektovú dokumentáciu, ale majiteľ zohnal diplomovú prácu, ktorá kedysi o tomto dome vznikla. Takže bol dostatok podkladov. Ale my sme iba realizátori, nie autori projektu," hovorí Peter Turcsányi, ktorý obnovu domu na Bielej ulici realizoval. Firma pracovala už aj predtým na rekonštrukciách historických stavieb - napríklad na budove múzea slovenského umelca Vojtecha Löfflera.

Univerzitná knižnica na Klariskách v Bratislave bude po rozsiahlej rekonštrukcii sprístupnená pravdepodobne na jar budúceho roka. Verejnú súťaž práce na tomto projekte vyhrala spoločnosť Hornex, ktorá sa špecializuje na rekonštrukcie historických stavieb. V minulosti táto spoločnosť rekonštruovala aj iné zaujímavé budovy - napríklad Palugyayov palác na Pražskej ulici, v ktorom sídli ministerstvo zahraničných vecí.

Hoci termín dokončenia prác na objektoch knižnice sa už dvakrát po-súval, podľa spoluzakladateľa spoločnosti Ota Hornáčka mohla byť stavba z technologického hľadiska ukončená aj skôr. "Pri práci na tomto projekte sme mali dosť veľa obmedzení, pretože je to zložitá stavba v centrálnej zóne Starého Mesta a počas prác bolo odhalených niekoľko cenných historických aj archeologických nálezov," hovorí Oto Hornáček.

Práce na pamiatkovo chránených budovách sú vždy komplikované, pretože treba zosúladiť dnešné požiadavky na využívanie budov s faktom, že ide o cennú historickú stavbu. "Pamiatkové objekty napríklad nevyhovujú dnešným teplo-technickým normám, ale pamiatkári nedovolia fasády zatepľovať," hovorí Hornáček. "Pretože keď sa historická budova zateplí polystyrénom a staré drevené okná sa vymenia za eurookná, už to nie je ono. A tak sú tieto budovy energeticky náročné. Ale rozhodujúce je slovo pamiatkárov - my realizátori ich musíme rešpektovať a dať do toho invenciu robotníka. Aby fasáda, ktorú urobíme my vyzerala rovnako, ako keby ju urobil murár pred tristo rokmi."

Rodinný dom na Imeľovej ulici v Bratislave vznikal vo výbornej pracovnej atmosfére. "Investor je človek s dobrým vkusom a má vzťah k modernej architektúre, preto sa nám pracovalo veľmi dobre," hovorí architekt Miloš Pivko. "Robota nás bavila a preto sme dostali zo seba viac ako sme predpokladali."

Na začiatku bola predstava majiteľa mať priestranný moderný dom; moderný vo všetkom - v priestorovej dispozícii, v materiáloch, v prevedení. V podstate však mali architekti voľnú ruku. "Prišli sme s niekoľkými návrhmi a majiteľ si väčšinou vybral to, čo aj nám najviac sedelo," hovorí Miloš Pivko.

A tak vznikla zaujímavo členená stavba - k jedinej miestnosti nad druhom podlaží je pričlenená galéria a z nej sa sklenenými schodmi vychádza na strechu, ktorá mala byť zároveň terasou. "Od toho sme neskôr upustili, čiastočne pre statiku, pretože v dome sú pomerne široké premostenia. Aj domáci sa trošku zľakli, že bude veľa práce s údržbou."

Pôvodne sa tiež uvažovalo so suterénnymi priestormi, v ktorých mal byť bazén. "Toho sme sa tiež zriekli, pretože dom je na rovine a museli by sme urobiť terénnu vlnu, aby sme dostali do suterénu trochu svetla."

Miloš Pivko z vlastných skúseností vie, že nie vždy práce prebiehajú takto hladko. "Veľa záleží na tom, aký je investor človek," hovorí Pivko. "Nie-ktorí prichádzajú s nezrealizovateľ-nými nápadmi. Napríklad chcú dom, na ktorý nemajú vhodný pozemok, alebo vôbec nemajú jasnú predstavu o tom, čo by chceli. Preto začíname vždy diskusiou; zhovárame sa s ľuďmi o tom, čo potrebujú, aké majú zvyk-losti - či varia veľa alebo nie, koľko je členov rodiny a podobne. A z týchto rozhovorov sa postupne vykryštalizuje konečný návrh." n