Keď sa dostane navštevník parížskeho Centra Georgea Pompidoua na jeho šieste poschodie, kde sa nachádzajú galérie s dočasnými výstavami, môže sa mu zdať, že si pomýlil nielen poschodie, ale aj inštitúciu. Ohromí ho zvuk, akustická clona, akú pozná z herní s hracími automatmi, v átriu ho víta veľký neónový nápis Dog days are over vo forme dúhového oblúka (Ugo Rondinone) a ocitne sa zoči-voči stene, ktorá je pomaľovaná kvetovými motívmi z konca šesťdesiatych rokov (Lily van Stocker).
Ak urobíte krok dopredu, prekročíte stenu, nájdete sa vo svete trblietania a kuriozít, vo svete lunaparku a pútí, varieté a show(biznisu), night clubov a herní, zábavy a zabávania sa. Putujete od atrakcie k atrakcii. Niektoré sa nachádzajú v kójach, iné priam atakujú či sa ponúkajú na sprostredkovanie interaktívneho zážitku a v pozadí, za veľkými sklenenými tabuľami je Paríž, toto mesto zábavy a pôžitkov, akoby kulisa. Atrakcií je tak veľa, že návštevník nevie, kde začať. Zabávaný je naozaj len tými najlepšími profesionálmi.
Pri vstupe je kolotoč pre deti, ktorý sa točí, ale v obrátenom smere - dozadu (Charles Ray). Video s predstavením transvestitov od Andyho Warhola, inštalácie General Idea, M. Kippenberga, ale aj Koonsove plastiky či spiaca, alebo živá Snehulienka, čakajúca na dotyk, ktorý ju prebudí späť do života od Pierra Josepha a mnoho ďalších diel, aby som vymenoval len malú reprezentatívnu vzorku. Zlatý korálkový záves (Felix Gonzales-Torres) natiahnutý po celej šírke priestoru rozdeľuje prehliadku na dve časti. Kým v prvej časti diváka zabávajú veľkí majstri svojho žánru, ale staršej vekovej kategórie, za závesom sa o diváka snažia súčasné a najmladšie hviezdy zábavného priemyslu.
Ponúkané spektrum je aj v tejto časti naozaj široké, a tak si tu každý nájde ten svoj spôsob pobavenia sa a rozptýlenia - od tanečného pódia so svetelnými diskoefektmi, cez ktoré sa musí, ak aj nie pretancovať, tak určite prejsť (Piotr Uklanski), cez práce Damiena Hirsta, biliard S. Levine, „striekajúce“ figúry Murakamiho až po numerickú 3D projekciu od Mariko Mori. A tak ako v ozajstnom lunaparku sa divák, ešte plný zážitkov, odrazu opäť ocitá za ohradou - kvetinkovou stenou, v reálnom živote. Najneskôr teraz si uvedomí, že táto zábava bola vlastne „didaktickou“ prehliadkou so skrytou metarovinou vlastnou umeniu v druhom pláne, a že to všetko, bolo viac ako len predstavenie (Au-delá du spectacle), ako sa táto výstava pripravená v koprodukcii s Walker Art Center v Mineapolise, volá.
KAROL PICHLER, Paríž
(Autor je výtvarník)
